Prinášame vám príhovor Petra Weisenbachera z protestnej akcie „Chceme odluku od Oroscha“. Peter Weisenbacher je občiansky aktivista a výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv.

Dobrý deň, volám sa Peter Weisenbacher a dnes tu mám na hlave dva pomyselné klobúky. Ten prvý sa týka toho, že tu zastupujem Inštitút ľudských práv:

Dostali sme veľa reakcií, keď sme pripravovali toto zhromaždenie, že prečo Inštitút ľudských práv sa ide venovať niečomu takému a nie naopak nejakej podpore slobody vierovyznania alebo podobne (to citujem, to nie je môj názor). Môj názor je v súlade s chápaním ľudských práv – tak ako boli ustanovené v 20. storočí, t. j. že do slobody vierovyznania nepatrí to, že cirkev a štát sú nejakým spôsobom spojené, či personálne, finančne, politicky alebo akokoľvek inak. Sloboda vierovyznania neznamená desiatky miliónov eur každý rok na financovanie rôznych aktivít cirkvi len preto, že tá cirkev existuje. Sloboda vierovyznania neznamená budovy, neznamená pozemky, neznamená garantovaný vplyv na politiku ani nič podobné.  A celkovo slobodu vierovyznania musíme merať na tých, ktorí sú v menšine. Sloboda vierovyznania sa meria na malých cirkvách a malých náboženských organizáciách. Meria sa na ľuďoch, ktorí sú bez slobody vierovyznania v krajinách, kde je nejaká väčšinová cirkev alebo viera.

Ľudia sa niekedy pýtajú, čo hovoríme na útoky na kresťanov v nejakej krajine XY na druhom konci sveta. Áno, samozrejme, dejú sa útoky na kresťanov, ale dejú sa v takých krajinách, kde sú kresťania v menšine. A tým sa dostávame k tomu, prečo sú dôležité menšinové práva.

Keď kresťanská – presnejšie povedané katolícka – cirkev na Slovensku (diplomaticky povedané) nie je celkom uzrozumená s tým, že majú byť rešpektované menšinové práva u nás, tak na základe čoho chce žiadať, aby boli menšinové práva dodržiavané v nejakej krajine na druhom konci sveta, kde sú kresťania alebo katolíci v menšine? To je práve ten princíp. Preto menšinové práva sú dôležité a – samozrejme – väčšina nepotrebuje toľko ochrany ako menšina, pretože si vie svoje práva zadovážiť jednoducho svojim počtom.

Tak to bol ten prvý klobúk, ten ľudsko-právny. A teraz ten druhý, taký trošku osobnejší. Som tu medzi vystupujúcimi asi jediný LGBT človek. Nie je to niečo, čo by pre mňa bolo životne alebo bytostne dôležitým, ale považujem to za dôležité povedať v niektorých situáciách. A toto je práve taká situácia. Ja som mal to šťastie, že som patril k zakladateľom bratislavského Dúhového Pride-u. A to bola tá chvíľa, keď som mal pocit, že to potrebujem povedať. A teraz po tých dvanástich rokoch znova mám pocit, že to potrebujem povedať. Ja to potrebujem povedať pre to, čo povedal arcibiskup Orosch. On sa samozrejme obhajoval tým, že to bol nejaký interný dokument alebo niečo podobné. A to sú samozrejme nezmysly, pretože je úplne jedno, či si to prečíta 300 alebo 300 000 ľudí, pokiaľ si to arcibiskup myslí a pokiaľ chce, aby si to jeho kňazi mysleli a hovorili to ďalej.

Rovnako ma žiadnym spôsobom neuspokojilo alebo nepotešilo jeho polovičaté ospravedlnenie. Nepovedal jasne, o čo išlo, nepovedal, že išlo o LGBT ľudí, nepovedal, že išlo o homofóbiu. Nezaznelo to ani na tej omši, ktorú viedol niekto z cirkevných bossov, ktorého meno nepoznám, keď už v cirkvi sa tak veľmi nevyznám a nie je to ani dôležité. Bola tam prezidentka, bol tam premiér. Ale nepadlo to.  

KBS, pred ktorej bodovou stojíme, zverejnila po tých otrasných teroristických homofóbnych vraždách veľmi neutrálne vyjadrenie a rozprávala o všelijakých „mladých ľuďoch“ a takéto hlúposti… Ale ich nezabili preto, že boli mladí, ich zabili, pretože boli LGBT!

LGBT je tiež menšina. A tým sa vraciam naspäť k téme menšiny. Rovnako ako si zaslúži ochranu kresťanská, katolícka menšina niekde na druhom konci sveta, kde sú v menšine, rovnako si zaslúžia ochranu iné náboženské menšiny na Slovensku a zaslúži si ju aj LGBT menšina, kdekoľvek na svete, včítane Slovenska.

Kategórie: Názory

Štítky: biskup, Inštitút ľudských práv, KBS, LGBT, ľudské práva, náboženská sloboda, Peter Weisenbacher, prenasledovanie, protest, sloboda vierovyznania