Súdny dvor Európskej únie vydal rozhodnutie, podľa ktorého musia všetky členské štáty EÚ uznávať manželstvo dvoch občanov Únie rovnakého pohlavia zákonne uzavreté v inom členskom štáte. Podľa tohto rozhodnutia Poľsko musí uznať manželstvo dvoch Poliakov uzatvorené v Nemecku, a to rovnocenne s tým, ako by uznal zahraničné manželstvo muža a ženy. Ich neuznanie vážne porušuje právo na rodinný život a slobodu pohybu.
Týka sa to aj Slovenska napriek nedávnemu ústavnému prevratu. Rozhodnutie hovorí, že „národná identita“ nemôže byť zámienkou na diskrimináciu, z čoho je zrejmé, ako by rozhodoval aj v prípade pokusu o ďalšie znemožnenie takého uznania na Slovensku s odkazom na našu ústavu. V praxi však bude záležať na ochote slovenských súdov, prípadne Európskej komisie, rozsudok vymáhať.
Občianske združenie ETHOS víta toto rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Naopak náboženských fundamentalistov poriadne nahnevalo, obviňujú súd z prekročenia kompetencií a tvrdia, že po zmene ústavy jeho rozhodnutie nemusia uznať. Potom čo Európska komisia začala konanie voči Slovensku kvôli zmene ústavy, sa tak rysuje ďalší spor.
Pritom súd len dodržal zásadu rovnosti všetkých občanov EÚ pred zákonom. Ak dvom ľuďom uznáme právo vstúpiť do zákonnom definovaného partnerského zväzku, ktorý zahŕňa práva a povinnosti, nemôžeme z tohto práva niekoho vylúčiť na základe jeho rasy, náboženstva, etnicity, orientácie alebo pohlavia.
Náboženskí fundamentalisti majú veľmi zvláštnu predstavu o Európskej únii: Chcú z nej mať len peniaze a výhody, ale zároveň sa EÚ podľa nich nesmie k ničomu vyjadrovať a už vôbec nie k porušovaniu práv tých ľudí, ktorí sa im nehodia do ich obrazu sveta. Pritom aj títo ľudia sú občanmi Slovenskej republiky a zároveň občanmi EÚ, majú rovnaké povinnosti ako všetci ostatní a preto si zaslúžia aj rovnaké práva.
Princíp uznania manželstva v jednom štáte aj ostatnými štátmi chráni nielen páry rovnakého pohlavia, ale všetkých. Povedzme si jeden príklad, aby to pochopili aj naši cirkevníci: V niektorých členských štátoch EÚ, ku ktorým patrí aj Slovensko, je cirkevný sobáš právne záväzný a je rovnocenný civilnému sobášu, zatiaľ čo v iných má len náboženský charakter a musí mu predchádzať alebo po ňom nasledovať civilný sobáš, aby bol platný podľa štátneho práva.
A teraz si predstavme, že slovenský katolícky manželský pár príde do Nemecka, Rakúska, Francúzska alebo inej krajiny, kde pre štát jediným právne platným sobášom je sobáš civilný, a slovenským katolíkom povedia: Vaše manželstvo neexistuje, lebo ste ho neuzavreli takým spôsobom, aký my uznávame v našej krajine. Tiež by sa zrejme pýtali, komu to môže vadiť, veď sa to týka len ich samotných. A náboženskí fundamentalisti by svoj názor na „zvrchovanosť“ jednotlivých štátov v tejto otázke veľmi rýchlo zmenili…
Rozsudok niektorým pomáha a nikomu neubližuje. Chráni práva všetkých, dokonca aj tých, čo sa nad ním pohoršujú.
Kategórie: Názory
Štítky: Ethos, Európska únia, LGBT, ľudské práva, manželstvo, registrované partnerstvo, rodina, Slovenska republika, súdne konanie, ústava, ústava SR
