Prinášame vám príhovor Maria Liptaja, iniciátora Pochodu za odluku cirkvi od štátu, ktorý zároveň predniesol požiadavky pochodu. Mário je bežný občan, ktorý pred nedávnom doštudoval filmovú tvorbu vo Veľkej Británii.

Náboženstvo ako štandardná voľba

Keď som bol prvák na základnej skole, mama ma prihlásila na náboženstvo.  Nevyrastal som v pobožnej rodine, skôr naopak. Už v tom veku som bol v podstate presvedčený, že žiadny boh nemôže existovať. To som podľa mamy aj povedal katechétke na prvej hodine. 

Podobne prebiehali aj nasledujúce hodiny. Stále si trochu pamätám ako som rád poukazoval na tvrdenia, ktoré mi pripadali nezmyselné. A neustále som sa pýtal otázky. Priznám sa, že pre ostatných som asi bol trochu otravný, aj keď som toho názoru, že každá hodina náboženstva by si zaslúžila v laviciach aj skeptikov. 

Jedného dňa som na nástenke pred vchodom do školy našiel oznam. Mala sa konať veľká súťaž v skladaní papierových lietadiel. Bola to akási olympiáda, konajúca sa v telocvični, ktorej sa mali zúčastniť žiaci zo všetkých štyroch ročníkov prvého stupňa. 

Veľmi som sa na ňu tesil. Skladanie lietadiel mi síce nikdy nešlo, ale ako skorý používateľ internetu – v ten rok som dokonca dostal svoj vlastný počítač – som urobil niečo, čo by dnes bolo úplne očividné, ale čakal som, že mojich spolužiakov to nenapadne.

Obrátil som sa na Google. Našiel som niekoľko návodov na a tipov na to ako poskladať papierové lietadlo s lepšou aerodynamikou, ktoré doletí ďalej, rýchlejšie a spoľahlivejšie. Ukradol som z maminej tlačiarne papier a začal trénovať. Počas nasledujúcich dni som si neustále precvičoval skladanie lietadiel. Doma aj v skole, počas prestávok, aj počas hodín. 

Prišiel deň súťaže. Bolo to asi prvé ráno v ktoré som vstal predčasne. Tešil som sa do školy. Tašku som si naplnil kopou papiera do tlačiarne, a odišiel do školy. Teda presnejšie, nechal som sa mamou odprevadiť (v roku 2004 už boli matky paranoidné, tá moja obzvlášť). 

Všetky hodiny ubiehali akosi pomalšie než bežne. Nevadí, vyplnil som si ich skladaním lietadielok. Bol som presvedčený že vyhrám. Už zostávala len posledná hodina: náboženstvo.

Som vďačný tolerantnej mame

Neviem ci vtedy boli zákony iné, ale v tom ročníku to bol predmet naviac, nebola k tomu alternatívna Etika. Takže som čakal o hodinu dlhšie než iní spolužiaci. Zrazu mi všetko nejako prestavalo dávať zmysel, a začal som sa báť. Nebol to strach z boha, ale z niečoho horšieho. 

Keď hodina náboženstva skončila, môj strach sa ukázal byt skutočnosťou. Telocvičňa bola prázdna, až na posledných par lietadielok, ktoré učiteľka zmetala z rohu. 

Po tom, čo sa o situácii dozvedela moja mama, odhlásila ma z náboženstva, za čo som jej dodnes veľmi vďačný. Odvtedy som veľakrát premýšľal nad tým, o čo ďalšie by som prišiel, keby som na tých hodinách ostal a o čo prichádzali moji spolužiaci, ktorí mali striktnejších rodičov. 

Výuka náboženstva na štátnych školách je len jedným zo spôsobov akým sa politici podliezajú cirkvám, a najmä tej katolíckej. 

Katolícka cirkev vlastni vzácne budovy v historickom centre Bratislavy, o ktoré sa odmieta starať a necháva ich chátrať. Dobrým príkladom je Kapitulská ulica v Bratislave, pri mestských hradbách, kde podľa katastra patri rímskokatolíckej cirkvi viac než polovica budov, na ktoré neplatí daň z nehnuteľnosti.

A všetci vieme, v akom biednom stave tato ulica je. Medzitým kňazom stavajú nove luxusne fary a cirkvi dostavajú od štátu každoročne takmer 50 miliónov eur.

Pritom v poslednom sčítaní obyvateľstva, v roku 2011, v Bratislave takmer tretina obyvateľstva uviedla že je “bez vyznania” a spolu okolo 40% neuviedlo príslušnosť k žiadnej registrovanej cirkvi.

V celej krajine tvorilo “bez vyznania” druhú najväčšiu skupinu obyvateľstva. Napriek tomu si málo ľudí uvedomuje, že pravé podľa sčítania sa prerozdeľujú financie pre cirkvi. 

Radi by sme vás vyzvali aby ste tak v roku 2021 sami urobili a vyzvali ľudí vo svojom okolí, aby sa nebáli označiť, že sú bez vyznania (čo v tomto kontexte znamená len “bez príslušnosti k organizovanej cirkvi”). Budúce sčítanie ma dokonca byt elektronické, takže to bude veľmi jednoduché!

Žiadame len dodržiavanie Ústavy

Dnešným pochodom sme politikom chceli pripomenúť, že podliezaním sa cirkvám nedodržiavajú duch našej ústavy. Pretože prvý článok prvého oddielu prvej hlavy Ústavy SR znie nasledovne:

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Politici na tento fakt žiaľ často zabúdajú. A tak ženám berú právo na ich vlastné telá, menšinám právo na dôstojný život a rovnaké podmienky v spoločnosti, a nám všetkým verejné financie a právo na krajinu, v ktorej cirkevné a náboženské záujmové skupiny nezasahujú do riadenia štátu!

Naše požiadavky sú jednoduché:

• Zrušenie náboženskej výchovy na štátnych školách.
• Ukončenie financovania cirkví štátom a zdanenie cirkevného majetku a príjmov.
• Slobodná voľba v otázke interrupcií a tehotenstva.
• Zrušenie štatútu štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja pre náboženské sviatky.
• Odstúpenie SR od Vatikánskych zmlúv.

Vyzývame politické strany, aby sa k nim prihlásili a občanov, aby vyžadovali od svojich zástupcov dodržiavanie ducha našej ústavy.

Kategórie: Aktivity

Štítky: náboženská výchova, náboženstvo, odluka cirkví od štátu, Pochod za odluku cirkvi od štátu