V sobotu 20.9. sa v Bratislave konal každoročný pochod náboženských fundamentalistov za úplný zákaz interrupcií, pokrytecky nazývaný „za život“, hoci jeho organizátori presadzujú zákony, ktoré vážne ohrozujú život a zdravie žien.

Nešlo tentokrát o tzv. „národný pochod“, ku ktorému biskupi píšu pastierske listy a na ktorý si katolícka cirkev autobusmi zváža svoje ovečky z celého Slovenska, ale o menšiu akciu, nad ktorou prevzal patronát pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko. Otvorene sa na nej vyzývalo na zákaz interrupcií a presadzovanie ďalších „pro-life zákonov“ hlasovaním v parlamente, hoci pozývanie a akciu sa nieslo v zmierlivom tóne prijatia detí ako božieho daru.

Na podujatí okrem biskupa Haľka a organizátorov vystúpili zástupcovia piatich politických strán – Marián Kéry zo Smeru, Tibor Bernaťák z SNS, Milan Krajniak (toho času už) z Kresťanskej únie, Rastislav Krátky z Hnutia Slovensko a Miriam Lexman z KDH.

Ak niekto dúfal, že po smrti poslankyne Záborskej politici konečne prestanú riešiť cudzie maternice, veľmi sa zmýlil. Náboženských fanatikov je v parlamente stále viac než dosť a ako vidíte, už sa predbiehajú, kto ako prvý prevezme túto agendu. Aspoň vieme, koho určite nevoliť.

Podľa organizátorov prišlo na pochod približne tritisíc ľudí, odhad zástupcu o. z. ETHOS monitorujúceho túto akciu je však podstatne skromnejší. Médiá zrejme len nekriticky preberali tvrdenie organizátorov. Aj tak však väčšina účastníkov nevedela, čo vlastne podporuje. V rozhovore s Andrejom Lúčnym, ktorý na akcii rozdával letáky obsahujúce varovanie pred zneužitím, mladý študent tvrdil, že je tam kvôli lepšej podpore tehotných žien. Dokonca aj biskup Haľko sa vyjadril, že podporuje kvalitnú sexuálnu výchovu na školách, štátnu podporu slobodných matiek a jedine prístup k antikoncepcii zásadne odmieta, ako aj interrupcie a samozrejme prítomnosť sekularistov na ich akcii. Náš leták si síce odmietol prečítať, ale zároveň odmietal jeho obsah a varoval účastníkov, aby ho nečítali. Nuž, to bol asi jediný spôsob, ako účastníkov vodiť za nos ohľadne toho, čo im vlastne „pro-life zákony“ prinášajú.

Jeden z účastníkov nám dokonca napísal po akcii list, v ktorom píše: „Ak je nenarodené dieťa hoci aj úplne zdravé, ale medicínsky je jasné, že buď prežije matka za cenu (takmer) istej smrti dieťaťa, alebo nikto z oboch – o čom tam treba rozmýšľať? Je jasné, že lepšie je, keď niekto prežije – a keď je to buď-alebo a rozhodnúť musia lekári (nepoznajú vôľu matky), je vo všeobecnosti lepšie, keď prežije matka. Takže: je to zabitie, ale nie je to vražda. Je to voľba nutného zla, resp. v danej situácii možno menšieho zla. Tento postup nie je v rozpore s kresťanským učením, podobné prípady rozoberá aj Katechizmus katolíckej cirkvi. Práveže nekonať a ohroziť život oboch by bolo nezodpovedné…“ Plne súhlasíme, s upozornením, že jeho výklad kresťanského učenia sa nestotožňuje s organizátormi akcie.

Nielen jeden z organizátorov pochodu (Tomáš Kováčik) sa v roku 2013 vyslovil jasne, že záchrana života matky nemôže byť dôvodom na vykonanie interrupcie, ale napríklad vystupujúci Marián Kéry v parlamente svojho času hlasoval za zákon žiadajúci mnohoročné väzenie pre ženy podstupujúce umelé oplodnenie.

A ako sa k tak šialenému nápadu predkladatelia tohto zákona M. Kvasnička, Š. Kuffa a J. Mikloško dopracovali? Poctivou dedukciou. „Pro-life“ totiž hlása ochranu života od počatia. Takže keď na klinike pripravia tisíc zárodkov a dve najlepšie implantujú a ostatné vylejú, dopustia sa tým deväťstodeväťdesiatichôsmich vrážd a umelo oplodnená žena je ich objednávateľkou. Problém tu nie je v dedukcii, ale v predpoklade. Idiotský predpoklad má totiž idiotské dôsledky.

Kategórie: Aktivity

Štítky: Hnutie Slovensko, interrupcia, KDH, Kresťanská únia, pochod, práva žien, Smer, SNS, umelé oplodnenie