Tešíme sa, že našu kampaň #bezvyznania si všimol aj portál Webnoviny. Uvedomujeme si, že článok kvôli rozsahu nemôže obsahovať všetky naše odpovede a preto sme sa ich pre transparentnosť rozhodli zverejniť na našom webe. Za OZ ETHOS vyjadrenia poskytol predseda združenia, Metod Rybár.

Webnoviny: Čo Vás viedlo k spusteniu kampane „bez vyznania“?

Metod Rybár: OZ ETHOS od roku 2013 presadzuje odluku cirkví od štátu a dohliada na dodržiavanie princípov sekularizmu na Slovensku. Väčšina politických strán však túto tému dlhodobo ignoruje. Po zmene zákona o financovaní cirkví sa občanom naskytla príležitosť priamo financovanie cirkví ovplyvniť. Podľa prieskumov je veľká väčšina obyvateľov za zrušenie financovania cirkvi zo štátneho rozpočtu a teraz majú príležitosť s tým niečo spraviť.

Výrazný pokles veriacich hlásiacich sa k cirkvám v Sčítaní by zároveň bol jasným signálom pre politikov, aby sa začali odlukou cirkví seriózne zaoberať.

Aký výsledok očakávate? Čo ňou chcete dosiahnuť?

Našim cieľom je dosiahnuť aspoň 10 percentný pokles ľudí hlásiacich sa k registrovaným cirkvám. To by podľa zákona ušetrilo štátnemu rozpočtu približne 1.7 milióna Eur. Čím vyšší pokles, tým viac peňazí z daní občanov zostane na investície do školstva alebo zdravotníctva.

Tu chceme zdôrazniť, že našim cieľom nie je, aby ľudia zapierali svoju vieru. Veľa ľudí však automaticky označuje príslušnosť k cirkvám len zo zotrvačnosti, napriek tomu, že nie sú už veriaci alebo praktizujúci členovia cirkvi.

Zároveň mnohí aktívni veriaci, ktorí sú taktiež za odluku cirkví, môžu v sčítaní označiť “Iné” a namiesto priameho prihlásenia sa k Rímskokatolíckej cirkvi vyplniť napríklad len “katolík”. Týmto vyjadria svoje náboženské presvedčenie, ale zároveň dajú najavo, že nepodporujú prepojenie cirkvi a štátu.

Ak sa Vaše očakávania naplnia a dostatočný počet ľudí počas sčítania skutočne označí možnosť bez vyznania, aké budú Vaše nasledujúce kroky?

Od vlády budeme vyžadovať plnenie zákona o financovaní a zníženie finančného príspevku pre cirkvi. Zároveň budeme naliehať na to, aby sa zákon minimálne upravil, pretože je nastavený nespravodlivo aj voči cirkvám.

Ideálnym stavom by však bola úplná odluka cirkví a štátu. Ak bude pokles veriacich hlásiacich sa k registrovaným cirkvám výrazný, dalo by to politikom možnosť pretaviť vôľu ľudí do odluky. Tá by však mala prebehnúť bez ohľadu na počet veriacich.

Považujete z hľadiska zasahovania do fungovania štátu problémovú iba katolícku cirkev alebo aj iné registrované cirkvi?

Katolícka cirkev je v tejto oblasti najaktívnejšia a jej zásahy sú najviditeľnejšie. Vnímame však aj zásah iných cirkví. Známy je napríklad prípad Ondreja Prostredníka, ktorému zakázali prednášať na verejnej vysokej škole, prípadne pripájanie sa niektorých protestantských cirkví do boja za limitovanie reprodukčných práv.

Ktoré súčasné kroky katolíckej cirkvi považujete za najviac problémové?

Ako najproblematickejšie v súčasnosti vidíme neustále útoky zo strany cirkvi a jej podporovateľov na reprodukčné práva žien a taktiež neustále vracajúce sa útoky na LGBT komunitu.

Nemenej závažné pre nás je inklinovanie množstva kňazov k politikom s fašistickou minulosťou či dokonca súčasnosťou a využívanie ich miesta miestnych duchovných lídrov na šírenie tejto propagandy. Prípad Mariána Kuffu je najvypuklejší, avšak zďaleka nie jediný.

Na svojej stránke ste uviedli, že Kresťanská únia sa snaží o odloženie alebo predlženie sčítania. Kde resp. ako konkrétne sa prejavujú tieto snahy?

Podľa našich informácii sa KÚ v rámci vlády snažila o odsunutie Sčítania obyvateľov na jeseň. Momentálne informácie naznačujú, že toto sa im nepodarilo, avšak dosiahli predĺženie Sčítania až do jesene na “offline” miestach. Keďže Sčítanie bude prvý krát vykonané elektronicky, ľudia, ktorí môžu mať s takouto formou problém, budú môcť využiť služby asistentov, ktorí vyplnia formulár za nich. Rozumieme, že v čase pandémie je toto problematickejšie, nemyslíme si však, že do jesene bude epidemiologická situácia výrazne odlišná a podľa nás ide KÚ iba o to, aby mali cirkvi viac času na agitáciu voči svojim veriacim.

Obávame sa, že keďže Konferencia biskupov Slovenska má privilegovaný prístup k Ústrednej komisii Sčítania, v prípade, ak by boli pre nich priebežné výsledky nepriaznivé, využívali by zastrašovanie veriacich hriechom, prípadne peklom, ak sa k cirkvi neprihlásia, na optické navýšenie svojej reálnej podpory. Na základe samotnej Biblie je však jasné, že Ježiš by podporoval odluku cirkvi a štátu a nepáčilo by sa mu formálne prihlasovanie k cirkvi, ako sme sa snažili ukázať aj v piatich dôvodoch pre veriacich na označenie “Bez vyznania” prípadne “Iné”.

Ako si predstavujete praktickú realizáciu sekularizácie cirkvi ako takej od štátu?

Paradoxom je, že Slovenská republika je aj podľa Ústavy sekulárny štát (“Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.”). Odluka cirkví od štátu bola aj jednou z hlavných požiadaviek Nežnej revolúcie. Súčasný stav prepojenia cirkví a štátu je s týmto v ostrom rozpore.

Z politického hľadiska je fungovanie sekulárneho štátu nastavené tak, že zákony nevychádzajú z náboženskej viery a štát zamedzuje diskriminácii občanov z dôvodu náboženskej viery alebo neviery. Sú to zásady v plnej miere zosúladené s demokraciou. Politici v sekulárnom štáte sa musia pri rozhodovaní opierať o logické a racionálne dôvody, neberúc do úvahy požiadavky náboženských ideológií.

Zjednodušene povedané, ak je jediným alebo hlavným dôvodom na presadenie nejakého zákona náboženské presvedčenie, takýto zákon by nemal byť prijatý. Taký zákon by síce mohol vyhovovať veriacim jednej cirkvi, ale tiež by pravdepodobne negatívne ovplyvňoval iných veriacich alebo neveriacich.

Nemala by sa cirkev (katolícka alebo iná) vyjadrovať k verejným otázkam ? Malo by to byť cirkvám vo všeobecnosti zakázané?

Cirkvám právo komentovať verejné dianie samozrejme uprieť nechceme. V situácii, kedy však existuje priame prepojenie štátu a cirkví a priame financovanie cirkví zo štátneho rozpočtu, majú cirkvi motiváciu nesprávať sa voči vládnej moci, od ktorej tieto peniaze závisia, obzvlášť kriticky.

Môžeme to vidieť aj na veľmi miernom prístupu cirkví k prakticky ktorejkoľvek vládnej garnitúre.

Odluka cirkví od štátu a zrušenie financovania cirkví zo štátneho rozpočtu by paradoxne aj cirkvám umožnila slobodnejšie vyjadrovanie sa voči vláde a verejným otázkam.

Veriaci rôznych cirkví predsa len či chceme alebo nie tvoria veľkú časť obyvateľstva SR.

Súhlasíme. Nejedná sa však len o veriacich jednej cirkvi, ale o veriacich 18 registrovaných a desiatok neregistrovaných cirkví a spoločenstiev. Ich viera a pohľad na život majú častokrát obrovské rozdiely a preto by mal štát dbať na to, že žiadna skupina nebude privilegovaná, prípadne že sa zo svetonázoru jednej skupiny veriacich nestane zákonná norma.

Nakoľko by sa ich požiadavky ako oprávnených voličov mali premietať do zákonných ustanovení v demokratickej spoločnosti?

Hlas každého voliča je v demokratickej spoločnosti rovnocenný, či už veriaceho alebo neveriaceho. Ich hlas by mal byť teda reprezentovaný (tak ako aj je) na základe výsledkov volieb, na základe ktorých vedia politické strany presadzovať svoj program.

Ten samozrejme nemôže byť v rozpore s Ústavou a keďže sme podľa nej sekulárny štát, zákony by mali byť predkladané a schvaľované na základe vecných argumentov v prospech všetkých občanov, nielen občanov príslušných k jednej cirkvi alebo viere.

Ako chcete zabrániť alebo ošetriť, aby skupiny veriacich nevyužívali zákonom vymedzené prostriedky na to, aby presadili svoje záujmy? (napríklad referendum za rodinu)

Ako občianske združenie tomu zabrániť nevieme. Veríme však v inštitúcie, ktoré na to dozerať majú. Príkladom môže byť aj posunutie otázok z referenda “za rodinu”, ktoré bolo v skutočnosti proti LGBT ľuďom, prezidentom na Ústavný súd, ktorý jednu z otázok vylúčil, keďže vyhodnotil jej nesúlad s Ústavou.

Ako občianske združenie budeme teda dozerať na to, aby štátne inštitúcie dohliadali, aby akékoľvek požiadavky zo strany cirkvi alebo veriacich (prípadne aj neveriacich) vedúce k obmedzeniu náboženskej slobody boli zastavené a akékoľvek porušenia princípov sekulárneho štátu boli dôsledne preskúmané.

Disponujete informáciami o tom, ako je ošetrené financovanie cirkvi v iných krajinách EU?

Záleží na konkrétnej krajine ale najbežnejšie formy sú asignačná daň (veriaci môže ale nemusí časť príjmu odvádzať konkrétnej cirkvi) prípadne úplné odstrihnutie priameho financovania cirkví štátom. Tie sa samozrejme stále môžu uchádzať o rôzne granty alebo poskytovať služby, ktoré štát platí ako napríklad normatív na žiaka pre školy.

Považujete súčasné financovanie cirkvi na Slovensku za transparentné? Ak nie tak prečo?

Nepovažujeme ho za transparentné, pretože ani samotný štát nevie, čo všetko cirkvi vlastnia a zároveň cirkvi až prednedávnom dostali povinnosť vykazovať využitie finančného príspevku. Tieto reporty sme zatiaľ nevideli ale pokúsime sa ich v rámci zákona o prístupu k informáciám získať.

Čo by sa v oblasti financovania cirkví dalo zlepšiť?

Minimálnym krokom by malo byť zavedenie asignačnej dane, ktorá by spravodlivo priradila len peniaze veriacich ich cirkvám. Zároveň by sa mal zjednodušiť proces registrácie menších cirkví.

Kategórie: Aktivity

Štítky: odluka cirkví od štátu, sčítanie obyvateľov, SODB, SODB 2021