Prinášame vám príhovor Martiny Karlíkovej z Protestu za odluku cirkví od štátu. Martina v minulosti pracovala pre TV Lux a dlhodobo sa venuje téme sexuálneho násilia.

Obetiam naozaj nepomohlo, že sa cirkevné štruktúry snažili takéto prípady ututlávať

Vieme, že zatiaľ čo pápež František, ktorému toto veľmi slúži ku cti, sa naozaj intenzívne snažil nadviazať na svojho predchodcu Jozefa Ratzingera a snažil sa vlastne rozbiť tie štruktúry zla – ako ich nazval – u nás na Slovensku sa tvárime ako v nejakom inom vesmíre. Tvárime, že pedofília neexistuje.

Preto sú obete zneužívania kňazmi často vystavované posmechu ľudí a preto – ako hovoril aj môj predrečník (Jan Rozek) – sa nestane, že uznáme prezumpciu statusu obete. Čo sa automaticky má chápať ako prezumpcia viny daného páchateľa, ktorý má byť okamžite suspendovaný a postavený mimo službu.

U nás sa bohužiaľ deje pravý opak a to je to, že obeť je vystavená posmechu, urážkam a často vidíme, že na dedinách sa organizujú babky, ktoré majú radi daného farára alebo daného biskupa a dehonestujú nielen obeť ale celú jej rodinu – a to je asi taký najväčší problém, ktorý treba riešiť.

Bohužiaľ, pedofília sa deje nielen v cirkvi a čo je asi najdôležitejšie k tejto téme povedať sú dve veci: Je veľmi dôležité u nás dávať do popredia prezumpciu statusu obete (t. j. ak niekto povie, že mal takúto skúsenosť, treba to brať vážne) a tá druhá je prístup cirkvi.

Tu pápež František uľahčil obetiam, ktoré väčšinou narážali pri kontakte s biskupmi, na zametanie sexuálneho zneužívania kňazmi pod koberec. Často sa stávalo, že obete, ktoré sa obrátili na cirkevnú vrchnosť boli odkázané na políciu a voči príslušným kňazom nebola vyvodená žiadna zodpovednosť zo strany cirkvi. Obetiam naozaj nepomohlo, že sa cirkevné štruktúry snažili takéto prípady ututlávať.

Ďalšou dôležitou vecou na záver je samozrejme verejná diskusia, aby sme o týchto problémoch hovorili, aby sme aj my vedeli ako sa zneužívaniu detí vyhnúť, voči čomu byť vnímavý. Bol tu už spomínaný vladyka Chautur, ktorého prípad poznám osobne, nakoľko som vtedy pracovala v televízii Lux a mala som na starosti mapovanie činnosti Konferencie biskupov Slovenska.

Často sa mi nepozdával jeho vrúcny vzťah k deťom, keď mu sedeli na kolenách a bola som nemilo prekvapená, keď som dozvedela, že práve jeho poverili pastoráciou rodín, kde tento človek mal ako predátor možnosť číhať na deti, vytvoriť si k nim vzťah, a tak ďalej.

Čiže okrem verejnej diskusie a rešpektovania obetí je dôležité aj to, aby rodičia – aj keď sú veriaci a považujú kňaza za veľkú autoritu – boli naozaj opatrní. Aby si všímali, či ten kňaz nie je s ich dieťaťom sám, či nevyhľadáva jeho prítomnosť a nakoľko sa to len dá, aby si všímali nielen správanie toho kňaza, ale aj prejavy svojho dieťaťa a určite sa vždy postavili na jeho stranu. Držte sa!

Kategórie: Názory

Štítky: Martina Karlíková, odluka cirkví od štátu, sekularizmus, TV Lux