Podpora nebezpečného vládneho návrhu zmeny ústavy zo strany KDH, KÚ a katolíckych biskupov mnohých zaskočila. Pýtajú sa, ako je to možné, že ešte nedávno utláčaní kresťania totalitným režimom si teraz črty tohto režimu osvojujú. Pri pohľade do minulosti to však vôbec nie je prekvapivé a ani sa nemusíme vrátiť až do stredoveku.
Kresťanská demokracia?
V prvom rade si treba uvedomiť, že nemôžeme každého, kto bol prenasledovaný nejakým totalitným režimom, automaticky považovať za zástancu slobody a demokracie. Veď aj zástancovia rôznych totalitných ideológií sa navzájom neznášajú – najprv klérofašisti prenasledovali komunistov, potom to bolo naopak.
Rímskokatolícka cirkev a cirkevný štát Vatikán predstavujú teokratickú absolútnu monarchiu, ktorej politický systém má k európskym demokratickým štátom 21. storočia veľmi ďaleko. Hlavou tohto štátu a cirkvi je pápež, ktorého volia kardináli a tých naopak do funkcie vymenuje pápež. Akonáhle bol zvolený nový pápež, už neexistuje žiadna možnosť, ako ho odvolať, pokiaľ neodstúpi sám. Obyčajní veriaci nemajú v tejto inštitúcii prakticky žiadny vplyv. RKC teda nie je demokratická inštitúcia a KDH a KÚ, ktoré od začiatku presadzujú politickú agendu RKC, nikdy neboli skutočne demokratické strany.
Samotný pojem „kresťanská demokracia“ je protirečivý, najmä keď sa tým „kresťanstvom“ myslí katolícky fundamentalizmus. Strana, ktorá rešpektuje názorovú pluralitu, sa nemôže zároveň riadiť nemennými dogmami jednej cirkvi. KDH už v minulosti podrazilo svojich koaličných partnerov, aby si presadilo to, čomu priam fanaticky verí.
Klérofašizmus
RKC na Slovensku nikdy jasne neodsúdila klérofašizmus, dodnes ho zľahčuje a obhajuje. Už takmer dve desaťročia spočívajú telesné pozostatky vojnového zločinca a prezidenta klérofašistického štátu Jozefa Tisa v srdci nitrianskej katedrály – v posvätnom priestore, v spoločnosti cirkevných hodnostárov, ako keby si zaslúžil úctu.
Medzi oddaných obhajcov Tisa patril aj kardinál Korec, ktorý mu 8. júla 1990 v Bánovciach nad Bebravou odhalil prvú pamätnú tabuľu. Bývalý trnavský arcibiskup Sokol v roku 2008 slúžil za Tisa omšu a tvrdil, že za jeho vlády bol blahobyt. V parlamentných voľbách 2016 viacerí kňazi otvorene podporovali Mariana Kotlebu, na čo KBS reagovala iba vyhlásením, že „Konferencia biskupov Slovenska nemôže jednotlivým kňazom alebo veriacim diktovať ich politické presvedčenie.“
V roku 2020 robil kotlebovcom volebnú reklamu aj známy farár Kuffa, keď za nich kandidovali jeho brat a synovec. Trnavský arcibiskup Orosch si v Budapešti uctil zločinca, ktorý sa angažoval počas existencie Tisovho slovenského štátu. A to sú len niektoré z mnohých príkladov. Že sa katolícka cirkev na Slovensku dodnes nedokázala vyrovnať so svojou minulosťou, ukazujú tiež jej opakované snahy o blahorečenie arizátora a spolutvorcu ľudáckeho režimu, biskupa Vojtaššáka, ktoré svojho času zamietol Ján Pavol II.
Zmenu nepriniesol ani súčasný predseda KBS Bernard Bober. Ten sa v rozhovore pre Aktuality len trápne vyhováral, že nechce hodnotiť vojnový slovenský štát, lebo Jozef Tiso tu už nie je a nemôže sa brániť. Tvrdil, že tento štát či úloha Tisa ešte neboli historikmi objektívne zhodnotené. Historici pritom tvrdia úplný opak – na hodnotení tohto obdobia je podľa nich odborná zhoda.
Pacem in terris
A čo minulý režim, ktorý utláčal náboženskú slobodu? Hoci sa cirkevná propaganda dlhodobo snaží vytvoriť mylný dojem, že všetci komunisti boli ateisti, pravda je taká, že aj medzi kňazmi sa našlo množstvo kolaborantov.
Pacem in terris („Mier na zemi“) bola organizácia katolíckych kňazov, ktorá pôsobila v Československu počas komunistického režimu v rokoch 1971 až 1989. Organizácia vznikla v období tzv. normalizácie ako nástupca predchádzajúceho režimom kontrolovaného Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva. Títo kňazi pravidelne informovali ŠtB o aktivitách svojich kolegov, zúčastňovali sa propagandistických akcií režimu a legitimizovali ho pred veriacimi. Vďaka ich udavačstvu iní kňazi, ktorí odmietali spolupracovať s režimom, skončili vo väzení. Za odmenu si členovia Pacem in terris užívali výhody režimom privilegovaných: luxusné fary, zahraničné cesty, uznanie štátnych orgánov a kariérny postup.
Dnešná RKC sa nevysporiadala nielen s klérofašizmom, ale ani s Pacem in terris a nikto z cirkevných hodnostárov nedal analyzovať agentov ŠtB medzi kňazmi. Azda jedinou výnimkou bol bývalý arcibiskup Róbert Bezák. Spolu s Ústavom pamäti národa (ÚPN) sa v roku 2011 pustil do projektu, ktorého cieľom bolo odkryť kňazov, ktorí kolaborovali s minulým režimom a stali sa z nich udavači. Podľa Bezáka našli ako spolupracovníkov ŠtB až tretinu kňazov z Trnavskej diecézy – viac než 200 zo zhruba 700 kňazov, ktorí boli v tom čase aktívni. Napokon však Bezáka odstavili skôr, než tento projekt stihol dokončiť a RKC v ňom neplánuje pokračovať.
Vzhľadom na tieto skutočnosti naozaj nie je prekvapivé, že katolícki biskupi a „kresťanskí“ politici, ktorí sa oháňajú vierou a tradičnými hodnotami, sú ochotní legitimizovať kroky aj súčasnej vlády podkopávajúce demokraciu a právny štát. Odmeny v podobné rekordného zvýšenia štátneho príspevku pre cirkvi a pokračujúcej klerikalizácie štátu a zdravotníctva už dostali.
Kategórie: Názory
Štítky: demokracia, Jozef Tiso, katolícka cirkev, KBS, KDH, klérofašizmus, komunizmus, Kresťanská únia, kresťanstvo, slovenský štát, teokracia, Vatikán
