Prinášame vám príhovor Andreja Lúčneho z Pochodu za odluku cirkví od štátu. Andrej Lúčny je informatik a občiansky aktivista. Pôsobí ako učiteľ na Matfyze a výskumník v komerčnej firme. Je aktívnym členom viacerých občianskych združení a verejnosti je známy buď ako odborník na umelú inteligenciu alebo ako účastník všetkých možných (i nemožných) protestov.

Hodina náboženstva o super-schopnostiach

Na úvod zacitujem z poznámok, ktoré si raz na hodine náboženstva urobil môj syn. Prisahám, že obsah je až na drobné úpravy slovosledu autentický, ale nebudem sa diviť, pokiaľ mi to neuveríte.

„Satanistická cirkev”

• satanistickú cirkev založili v roku 1963 v USA a dali jej do znaku číslo 666, ktoré je spomínané už v Apokalypse a ktorého účinky nie sú dodnes celkom objasnené
• satanisti sú blízko Satanovi a podobne ako ľudia, čo sú blízko Bohu, vidia duchov a vedia uzdravovať dotykom ruky
• satanisti počujú hlasy, ktoré im hovoria: “vyskoč z okna” alebo “nechoď do kostola”
• satanisti sú posadnutí zlým duchom a niekedy majú nadľudskú silu, napríklad malé dievčatko odhadzuje mocných chlapov, ktorí sa ho snažia udržať
• satanistov možno spoznať tak, že v kostole sa nedokážu prežehnať
• satanisti v kostole kradnú premenené hostie, aby ich mohli používať pri svojich rituáloch
• jedinou pomocou pre satanistov sú sviatosti, to jediné ich môže zachrániť

Možno to nie je na každej hodine náboženstva rovnako zlé, ale tvrdenie, že existujú rôzne super-schopnosti, je v tejto sfére pomerne rozšírené. Bežné je taktiež popieranie evolúcie druhov, geologického vývoja Zeme a brojenie proti učeniu sa o rozmnožovacej sústave.

Pritom hlásanie takýchto bludov škodí nielen spoločnosti, ale aj cirkvám samotným. Úpadok cirkví je veľký. O čo viac chápu, že už ľudí nedokážu presvedčiť, o to viac sa snažia im vymýšľať rôzne zákazy a príkazy a nanútiť im ich vo forme zákonov.

Hľadajú si nepriateľov a úderné sily, ktoré ich budú likvidovať. Pokiaľ sa zákony našej krajiny budú navrhovať na fare v Žakoviach, tak asi nebudú ani trochu múdre.

Cirkvi majú právo hlásať, čo sa im páči, my to nie sme povinní platiť

Cirkvi majú samozrejme právo hlásať, čo sa im páči. Ale za prvé: my to nie sme povinní naveky platiť. A za druhé: hlásanie takýchto príšerných bludov rozhodne nepatrí na pôdu školy. Na pôde školy by sa nemali zamieňať slová viera a pravda.

Lebo ak aj výsledkom nebude viera v super-schopnosti satanistov a z tisíc vyučovaných detí vychovajú 999 ateistov a jedného bláznivého pro-life aktivistu, to ešte neznamená, že títo ľudia neprepadnú predsudkom, konšpiráciám a dnešnej širokej ponuke bludov, ktoré možno označiť za „náboženstvá bez Boha“.

Ani samotným cirkvám neprospieva, že politici sa pretekajú v tom, kto je viac birmovaný a kto nadžgá cirkvám do gágora viac peňazí z verejných zdrojov. Naopak dôsledná odluka cirkvi od štátu by cirkvám prospela, presne v zmysle príslovia: zober psom kosť a prestanú sa o ňu ruvať.

Kategórie: Názory

Štítky: Andrej Lúčny, náboženská výchova, náboženstvo, odluka cirkví od štátu, Pochod za odluku cirkvi od štátu