Niektoré veci, ktoré sa dejú v rímskokatolíckej cirkvi, by mali zaujímať nás všetkých. Jednak preto, lebo ju všetci nedobrovoľne platíme z našich daní, ale aj preto, lebo Rímsko-katolícka cirkev (RKC) má žiaľ stále neprimerane veľký vplyv na slovenskú politiku a spoločnosť. Kým nedôjde k odluke cirkví od štátu, preto zďaleka nejde len o nejakú „vnútornú vec cirkvi“.

Nedávno sa znova ukázalo, že RKC vôbec nie je vnútorne taká jednotná, ako by sa mohlo zdať. Jednou zo sporných otázok je postoj RKC k homosexuálne orientovaným ľuďom. Zatiaľ čo cirkev v západnej Európe je k týmto ľuďom ústretovejšia, na Slovensku k nim dlhodobo šíri nenávisť a napríklad v africkej Ghane biskupská konferencia dokonca podporila zákon, ktorý by homosexualitu kriminalizoval. 

Vedenie RKC vo Vatikáne pritom nemôže úplne ignorovať ani jeden z týchto názorových prúdov: Ak odmietne akúkoľvek reformu, nastane ešte väčší odliv veriacich v už aj tak silne sekulárnych krajinách západnej Európy, čím jej napr. v Nemecku výrazne klesajú príjmy z cirkevnej dane. V Afrike sú zase rastúce komunity, ktoré vyrovnávajú pokles počtu katolíkov v Európe, hoci odtiaľ prúdi do RKC menej peňazí. Samotný pápež František síce už mal viaceré ústretové výroky voči LGBT ľuďom, vždy ich však Vatikán následne „opravil“ a vysvetlil, že vraj pápež to tak nemyslel.

Reformné snahy v Nemecku

Výrazné snahy o reformy cirkvi môžeme vidieť napríklad v Nemecku. V dôsledku škandálov so zneužívaním detí kňazmi tam čoraz viac veriacich vystúpilo z RKC, ktorá umožňovala a ututlávala zneužívanie po celé desaťročia. S cieľom znovu získať ich dôveru vznikla „Synodálna cesta“ (Synodaler Weg) – predstavitelia nemeckej katolíckej cirkvi chceli spolu s radovými veriacimi, teda takzvanými cirkevnými laikmi, nájsť spôsoby, ako spolu hovoriť o citlivých témach a zmeniť veci k lepšiemu.

Tento projekt sa však biskupom tak trochu vymkol spod kontroly, keď sa ukázalo, že veriaci sú už dávno názorovo niekde inde, ako tam, kde by ich biskupi chceli mať. Okrem iného vyslovili želanie, aby sa kňazi mohli ženiť a aby bolo umožnené kňazské svätenie aj pre ženy.

V marci 2023 Synodálna cesta schválila obrad pre požehnanie spolužitia párov rovnakého pohlavia od roku 2026. Vatikán takéto snahy v minulosti opakovane odmietal a kritizoval Synodálnu cestu, že vraj nemá právomoc na to, aby robila takéto inovatívne rozhodnutia bez schválenia Vatikánu a že ohrozuje jednotu cirkvi.

Posun v cirkvi?

V decembri 2023 potom prišla prekvapivá správa, že Vatikán predsa len povolil, aby kňazi mohli požehnať párom rovnakého pohlavia.

Je táto zmena naozaj významná? To je vec perspektívy, podľa toho, čo človek očakáva.

Treba uznať, že bolo by naozaj nemysliteľné, aby čo len takýto minimálny posun schválili predchádzajúci ultrakonzervatívni pápeži. Aj na symbolike a gestách záleží. Na druhej strane sa v katolíckom učení nič nezmenilo. Praktizovaná homosexualita je pre RKC aj naďalej zlá a hriešna a naďalej odmieta akékoľvek oficiálne uznané zväzky týchto párov. Pokrok spočíva vlastne len v tom, že keď je dovolené požehnávať domy, autá, motorky alebo šunku a vajcia na Veľkú noc, potom je už dovolené požehnať aj páru rovnakého pohlavia, hoci to, ako žije, cirkev naďalej odsudzuje.

Reakcie humanistických a sekulárnych organizácií vo svete sú preto skôr opatrné – sú radi, že niečo pozitívne sa pohlo, ale nemajú veľké očakávania.

Slovenskí kňazi to odmietajú

V katolíckych fundamentalistických kruhoch tento krok však vyvolal značné pobúrenie. Proti nemu sa vyslovili hodnostári v niektorých afrických krajinách aj poľská biskupská konferencia. Aj viacerí slovenskí kňazi sa ohradili voči vyhláseniu pápeža a rázne odmietajú požehnávať páry rovnakého pohlavia bez výnimky. Pod ich facebookovými statusmi sa hromadili stovky komentárov burcujúcich nenávisť voči LGBT ľuďom a odmietanie pápežovho vyhlásenia už dokonca odznelo aj na kázni počas vianočnej omše. Keďže na facebooku sú dlhodobo najaktívnejší práve tí slovenskí katolícki kňazi, ktorí šíria nenávistné bludy a ktorí majú ultrakonzervatívne až klérofašistické názory, vôbec nás to neprekvapuje. Peniaze z daní tých, ku ktorým šíria nenávisť, im však nesmrdia.

Aj v tomto prípade, ako už veľakrát predtým, po prvom zverejnení nasledovalo „spresnenie“ a vysvetlenie Vatikánu, ktoré malo tlmiť očakávania a mierniť kritiku. Podľa tlačového vyhlásenia by malo byť žehnanie veľmi stručné a trvať maximálne niekoľko sekúnd. Navyše sa tieto obrady nemajú konať pred oltárom či na inom významnom mieste v kostole.

Africkí biskupi ale aj takéto (sekundové) požehnania (na bezvýznamnom mieste) naďalej odmietajú. Konferencia biskupov Slovenska nakoniec vydala usmernenie s ďalšími podmienkami – požehnanie možno udeliť iba po poučení o jeho zmysle, nie v liturgickom odeve a „jednotlivcom, aby sa predišlo čo aj len náznaku dojmu, že ide o schvaľovanie, legalizáciu či kladenie iregulárneho zväzku na úroveň sviatostného manželstva.“

Už to začína byť aj celkom absurdné a výsmech ľuďom, ktorých sa to má týkať. Na mieste je otázka, prečo by páry rovnakého pohlavia vôbec mali stáť o takéto „omrvinky“ od organizácie, ktorá ich vzťah vlastne odsudzuje. Obzvlášť, keď existujú iné cirkvi, ktoré majú veľmi podobné obrady ako RKC (napr. neregistrovaná Starokatolícka cirkev), ale nie sú mentálne niekoľko storočí dozadu a LGBT ľudí už dnes plne akceptujú.

Kategórie: Názory

Štítky: biskup, homosexualita, katolícka cirkev, KBS, LGBT, Nemecko, pápež, pápež Frantisek, Vatikán