Posledné týždne boli nielen pre veriacich veľmi poučné. Naplno sa ukázalo, ktoré slovenské cirkvi šíria skutočnú lásku k blížnemu a ktoré naopak iba nenávisť a predsudky. Dve najväčšie cirkvi na Slovensku už v minulosti veľakrát ukázali, že patria skôr do tej druhej skupiny. A zrejme sa na tom veľa nezmenilo ani po dvojnásobnej vražde z nenávisti na základe sexuálnej orientácie.

KBS neprekvapila

„Slovenskí biskupi zverejnili stanovisko, kde vyjadrili úprimnú sústrasť rodine, avšak nepomenovali, že išlo o LGBTI ľudí, neukázali nijaký tolerantnejší postoj, nevyzvali ľudí na to, aby prijímali queer ľudí medzi seba srdečnejšie. Spravili si domácu úlohu, nejako sa k tomu vyjadrili, a tam sa to skončilo“, zhodnotila ich postoj reportérka Ria Gehrerová.

Konferencia biskupov len všeobecne odsúdila každý „prejav rasovej, náboženskej či inej neznášanlivostí“. Je to naozaj zvláštna formulácia, keďže je jasné, že Matúš Horváth a Juraj Vankulič neboli zavraždení pre rasu ani pre náboženské presvedčenie, ale pre nenávisť k LGBT komunite. Katolícki biskupi nedokázali ani len vysloviť, k akej menšine obete patrili. To by totiž museli priznať, že na šírení nenávisti voči nej majú svoj nemalý podiel.

Mnohých preto prekvapilo, že sa 3. novembra konala omša Dóme sv. Martina za Matúša a Juraja. Pri pohľade na hlavných organizátorov, ktorí v minulosti sami šírili neznášanlivosť k LGBT komunite, však bolo jasné, že to nemyslia úprimne. Účasť prezidentky či premiéra síce mohla u niektorých vzbudiť nádej, že biskupi pri omši aspoň naznačia dôvod teroristického útoku na Zámockej. Nič také sa však nestalo a očividne na poslednú chvíľu pridali k úmyslu omše aj obete nehody na Zochovej, aby sa ľahšie tomu vyhli.

Opäť šíria nenávisť a konšpirácie

Zatiaľ čo niektorí predstavitelia RKC mlčali alebo sa vyjadrili len všeobecne, iní aktívne pokračovali v šírení nenávisti. Stránka „Naše Slovensko“, ktorá dlhodobo kritizuje neonacistov a klérofašistov, zverejnila video štvavej kázne, ktorú mal farár v obci Hertník na východe Slovenska len štyri dni po teroristickom útoku.

Najodpornejšie sa zachoval trnavský arcibiskup Orosch – poslal kňazom obežník, v ktorom pochybuje, či obete útoku na Zámockej boli nevinné a pýta sa, či niekedy v Teplárni boli protidrogové razie. “Priznám sa vám, že v ich vyjadrení mi vadí jedno slovo, s ktorým nemôžem súhlasiť. To slovo je nevinné obete. … Ľudia, počnúc majiteľom klubu „Tepláreň“, návštevníci klubu, o ktorých sme sa nedozvedeli nič o ich veku, o ich možnej drogovej závislosti, pohoršlivom – a zo strany veriacich právom videnom – nemravnom konaní, až po poľutovaniahodné obete, sú naozaj všetci nevinní?“ pýta sa v obežníku. Jeho vyjadrenia označila za hrubú manipuláciu a stigmatizáciu obetí aj Polícia SR.

Takéto vyhlásenia sú samé o sebe nehorázne a neprijateľné. Najhoršie však je, že pochádzajú priamo od najvyššieho vedenia inštitúcie, ktorá je financovaná štátom a má obrovský vplyv na politiku a spoločnosť. Všetky výzvy, aby sa tu konečne začalo niečo robiť proti šíreniu nenávisti sú zbytočné, kým budú cirkevní predstavitelia považovaní za nedotknuteľné morálne autority a kým ich musíme všetci nedobrovoľne platiť z našich daní. Ak politikom skutočne ide o zmierňovanie napätia v spoločnosti, ako tvrdia, odluka cirkví od štátu (a nielen finančná) je nevyhnutná.

Existujú aj pozitívne príklady

Ako by mohlo vyzerať úprimné pripomenutie si udalostí pred Teplárňou pri slávení omše, je možné vidieť napríklad u neregistrovanej starokatolíckej cirkvi. Starokatolícky kňaz a teológ Martin Kováč si myslí, že je na čase zmeniť prístup k ľuďom z LGBT komunity: „Žiť v samote, to nie je voľba, ktorú niekomu môžeme nanútiť, nie každý na to bol stvorený, preto im odporúčame, aby vstupovali do trvalých vzťahov.“

Pozitívnym príkladom je aj evanjelická farárka Anna Polcková, ktorá na Pochode proti nenávisti vystúpila so silným prejavom, z ktorého bolo cítiť skutočné pochopenie a úcta: „Odpusťte nám, LGBTI priatelia, bratia a sestry, že sme málo odvážni, málo dôslední, nepomenúvame problémy priamo. Opatrne, alibisticky hovoríme, že kultúrno-etické témy rozdeľujú spoločnosť, sú citlivé a preto ich netreba otvárať. NIE, nejde o témy, o ideológiu, ide i ŽIVOT. Juraja a Matúša oň pripravili. Ľudí takých ako my, len s tým rozdielom, že trpeli za niečo, čo nespôsobili, tak sa narodili. Sú súčasťou Božieho stvorenstva a preto majú rovnaké práva ako ostatní.“

Na pochode vystúpil aj rabín Miša Kapustin. „V reformnom liberálnom judaizme hovoríme, že ak bol človek stvorený na boží obraz a ľudia zo sexuálnej menšiny sú rovnako jeho stvorením, musíme ich akceptovať a rešpektovať v plnom obsahu, také aké sú“, tvrdí Kapustin.

Na záver pripomíname, že stále máte možnosť podpísať výzvu iniciatívy Ide nám o život na zabezpečenie rovnoprávnosti a bezpečnosti LGBT ľudí, ich rodín a detí, aby mohli v našej krajine žiť bez strachu a nenávisti.

Kategórie: Články

Štítky: biskup, cirkev, evanjelická cirkev, judaizmus, KBS, LGBT, nenávisť, starokatolíci