V posledných dňoch Iránom otriasajú protesty, ktoré majú na konte už desiatky mŕtvych. Ich rozbuškou sa stala smrť 22-ročnej Mahsa Amini, ktorú zadržala mravnostná polícia kvôli nedostatočnému zahaleniu a podrobila ju prevýchove tak brutálnej, že na následkom bitia následne v nemocnici podľahla.
V Iráne vládnu islamskí fundamentalisti a tamojšie pomery si najlepšie u nás vedia predstaviť pamätníci komunistického režimu. Hlavne tí, ktorí ho mali príležitosť spoznať z jeho horšej stránky. Kým zo všeobecnej rovnosti v chudobe vyčnievajú už tí, ktorí majú na aute dva svietiace reflektory, šiitskí kňazi majú nielen hojnosť majetkov, ale predovšetkým podobnú moc ako kedysi naši komunistickí funkcionári. A tá sa dá použiť aj na dobré veci, aj na zlé. Koho označia za nepohodlnú osobu, dostane sa on i jeho rodinní príslušníci do vážnych problémov vrátane možnosti, že na ňom bude vykonané najhrubšie násilie v zmysle tamojšieho náboženského presvedčenia, že pokiaľ je to možné, zlo treba zničiť silou.
V Iráne majú obdobu ľudových milícii (pre mladších pripomíname, že to boli ozbrojení príslušníci komunistickej strany) v podobe revolučných gárd, akurát okrem štátnej polície majú aj špeciálnu políciu mravnostnú, ktorá sa sústreďuje na správne zahalenie žien, ale v jej hľadáčiku sa môžu ocitnúť i muži za predmanželský sex i masturbáciu. Keď sa priemerný Iránec dostane do zahraničia, prvé čo ho udiví, je neprítomnosť policajtov na každom rohu, prebytok tovaru v obchodoch a absencia strachu vyjadrovať svoje názory pred cudzími ľuďmi.
Prekvapujúcim rozdielom pre našinca je, že kým vyvesenie portrétu Lenina na záchod by bolo u nás za minulého režimu vnímané ako provokácia, v Iráne je bežné, že po zavretí záchodových dverí uvidíte portrét imáma Chomeiního. Ten je v Iráne všeobecne považovaný za svätého muža a iste sa aj sám cítil byť vykonávateľom božej vôle. Avšak do protestujúcich demokratov dal strieľať z guľometov a odmietol zakázať svojim gardám striekanie kyseliny do tvárí žien, ktoré odmietali nosiť závoj.
Hoci väčšina Iráncov trpí nedostatkom slobody, značná časť z nich sa podieľa na udržaní vlády islamských fundamentalistov. Z časti preto, že považujú ich názory za správne (hoci možno aj nie najlepšie materializované), z časti preto, že značná časť spoločnosti má zo špicľovania a prenasledovania druhých obživu a z časti zo strachu, že ak sami nebudú udávať, tak budú udávaní. Ako je známe i z našich končín, takýto teror prestáva fungovať vo chvíli, kedy už niet čo stratiť. A ten sa momentálne dosiahol neospravedlniteľnou smrťou mladej ženy. Veľa Iráncov si nevie predstaviť, že by zmenili režim bez krviprelievania. Všetky snahy o zmenu islamský režim utopil v krvi revolucionárov.
Podporovatelia zmien v Iráne usporiadali uplynulú sobotu protestné zhromaždenie v mnohých mestách po celom svete. V Bratislave nemáme iránsku ambasádu, takže sa konalo na Hviezdoslavovom námestí. Cieľom zhromaždenia bolo vyburcovať verejnú mienku v zahraničí, ktorá má na totalitné režimy vďaka ich ješitnosti často väčší vplyv ako na demokratické, ako aj prekročiť svoj Rubikon a zbaviť sa strachu – ono totiž málokto zo zúčastnených sa môže bez rizika vrátiť do Iránu.
Zhromaždenie svojou účasťou podporili aj zástupcovia slovenských sekularistov z o.z. ETHOS s heslom inšpirovaným Richardom Dawkinsom. Náboženstvo (alebo ideológia jemu podobná) – a to úplne v každom prípade – je totiž mierumilovné len do tej miery, do akej sú vylámané jeho tesáky. Keď dovolíme, aby mu dorástli, budú hrýzť rovnako u nás ako teraz v Iráne. Naši náboženskí fundamentalisti sú z hľadiska skutkov v porovnaní s tými iránskymi hotoví baránkovia. Avšak z hľadiska myšlienok, čo nosia v hlave, sa nijako zásadne nelíšia. Líšia sa v drobnostiach, napríklad od žien väčšinou nepožadujú, aby sa zahaľovali. Ale myslia si, že oni sú tí, ktorí vedia, čo od druhých chce pánboh a sú ochotní tieto svoje názory presadzovať voči druhým prostredníctvom štátneho aparátu. Takéto zmýšľanie je hrozbou demokracii i slobode. Našťastie sa voči nemu začínajú čoraz viac ozývať nielen ateisti, ale aj samotní kresťania.
Kategórie: Články
Štítky: Ethos, Irán, islam, náboženstvo, práva žien, protest
