Je čas povedať „Ďakujem“.

Cítime to jasne, mnohí. Doba sa pritvrdila a nastáva „čas vlkov“. Je jedno, či sa nenávisť rozsieva v mene národa, rasy či náboženstva. Ocitáme sa pod paľbou len preto, že sme iní. Len preto, že niekto tvrdí, že má pravo zasahovať do našich životov. Vkráda sa do našich rodín, našich postelí. Zvoláva na stráž pomyselnú väčšinu, aby pochodovala proti tým, ktorých je menej. No nie všetci sa nechali strhnúť stádom. Je čas poďakovať všetkým dobrým ľuďom a nebojím sa to povedať, aj dobrým kresťanom. Vám všetkým, ktorí ste nepodľahli tlaku Vašich klerikov. Všetkým, ktorí viete, že kresťanstvo je v prvom rade o láske. Nielen k Bohu, ale aj k ľuďom. Bez rozdielu.

Ďakujeme všetkým blogerom, autorom komentárov, všetkým ktorí sa nebojíte vo svojich farnostiach, domovoch, spoločenstvách, povedať, že Vy na to máte svoj vlastný názor! Sme síce rôzni. Vyznávame rôznych bohov, rôzne svetonázory, slovo milovať vnímame možno rozdielne, no nič nestojí v ceste, aby sme boli priateľmi. Mnohí z Vás nesúhlasia s žlčovitými prejavmi cirkevných predstaviteľov, ktorí chcú uvrhnúť túto krajinu do hlbokej totality, tentokrát náboženskej. Vy všetci dobrí a čestní ľudia, ktorí odmietate upierať právo na šťastie iným, len preto že miluje muž muža či žena ženu, si zaslúžite naše uznanie. Rozumiete tomu, že je dobré, ak sa žena môže skutočne v najťažšej životnej voľbe rozhodnúť, či privedie na tento svet dieťa. Všetci chceme bojovať za každý jeden ľudský život, ale neuprieme nikomu možnosť slobodne sa rozhodnúť. Nebudeme ukazovať prstom na ľudí bez náboženského vyznania a žiadať od nich, aby financovali naše náboženské praktiky len preto, že nám to vyhovuje. Ja možno neverím v Ježiša a ani neviem, či vôbec existoval, ale určite existuje posolstvo „dobrého srdca“, ktoré kresťanstvo ľuďom prináša. Je jedno, či ho vymyslel Boh alebo len nejaký chudobný rybár putujúci Judeou. Podstatná je „láska“, na ktorej sa do bodky zhodneme. Chodíte medzi nami ticho a pokorne. Vy ste nositeľmi tých skutočných kresťanských hodnôt. Vy čo nám dávate láskavé srdce každý deň a nepotrebujete k tomu zlatý trón, ani hlásnu trúbu a transparenty.

Za vašu dobrotu nech Vám patrí naša priateľská ruka. Nech nikto nezabudne, že každý katolík či moslim, humanista, či ateista, Róm ako aj homosexuál, černoch, beloch, žena, muž, každý je v prvom rade ľudskou bytosťou! Už len za to si zaslúži náš rešpekt. Veľmi si želám, aby sme nemuseli pochodovať ako vojaci a vykrikovať heslá, nech sa nám už zdajú akokoľvek ušľachtilé. Na to je treba naozaj veľmi veľa najmä morálnej sily vzoprieť sa autorite moci. Zlo je zlo. Jasne čitateľné a rozoznateľné. Zlo sa neskryje za vzletné reči o práve väčšiny rozhodovať podľa „zákonov džungle“. Ľudstvo už prešlo veľmi dlhú cestu. Tí, čo sa najviac bili za nejakú pravdu nachádzali nepriateľov tak medzi kresťanmi ako aj neveriacimi. Nenávideli sme černochov, Židov, ponižovali sme ženy, v mori náboženských konfliktov utopili miliardy ľudských životov. To všetko pre niečiu „pravdu“, častokrát svätú. Človek sa ale dokáže poučiť. Nie každý, ale predsa nachádzame hrdinov bežných dní, ktorí svojimi drobnými skutkami láskavosti a človečenstva robia tento svet lepším. Aj keď som ateista, prajem všetkým kresťanom, ktorí  nezradili svoje ideály o láske k blížnemu, naozaj plnosť božej milosti. Viem, znie to čudne, ale ako povedal klasik: „Nesúhlasím s tým čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“

Kategórie: Názory

Radovan Medovič (má 9 príspevkov)

Komentáre