Správa o slobode myslenia za rok 2023, ktorú dnes zverejnila medzinárodná organizácia Humanists International (už po 12. rok), sa zaoberá situáciou humanistov, ateistov a ľudí bez vyznania na celom svete ohľadom rovnosti pred zákonom a dodržiavania ľudských práv.
„V časoch, keď sú vo svete spochybňované samotné základy demokracie, je nevyhnutné uznať úlohu humanistov pri obrane a revitalizácii demokratických inštitúcií. Humanisti nie sú len pozorovatelia; sme aktívnymi účastníkmi demokratického procesu a snažíme sa zabezpečiť, aby boli vypočuté hlasy rozumu i súcitu. Náš záväzok k rozhodovaniu založenému na dôkazoch, rovnosti a ochrane ľudských práv nás podnecuje zmysluplne prispievať k boju proti odbúravaniu demokracie a poskytuje nám silnú etickú a intelektuálnu platformu, z ktorej tak môžeme urobiť“, vysvetľuje predseda Humanists International Andrew Copson v úvode tohtoročnej správy.
Správa uvádza, že humanisti sú diskriminovaní v 186 krajinách po celom svete, a to kombináciou nasledujúcich faktorov:
– V 11 krajinách predstavitelia vlády alebo štátne orgány otvorene marginalizujú ľudí bez náboženského vyznania, obťažujú ich alebo podnecujú voči nim nenávisť či násilie.
– V 15 krajinách je nezákonné alebo štátom neuznávané identifikovať sa ako ateista alebo človek bez vyznania.
– V mnohých krajinách existuje štátne náboženstvo.
– V 23 krajinách je ľuďom bez vyznania zakázané vykonávať aspoň niektoré štátne funkcie.
– V 34 krajinách je štátna legislatíva úplne alebo čiastočne odvodená z náboženského práva.
– Rúhanie zostáva trestným činom v najmenej 87 krajinách sveta.
– Náboženské súdy sa využívajú v rodinných alebo morálnych záležitostiach v 48 krajinách.
– Diskriminačné financovanie náboženstva existuje v 85 krajinách.
– V 32 krajinách je ťažké alebo nezákonné prevádzkovať otvorene humanistickú organizáciu.
– Povinné vyučovanie náboženstva na štátom financovaných školách bez sekulárnej alebo humanistickej alternatívy existuje v 33 krajinách.
Vydanie dokumentu „Kľúčové krajiny“ predstavuje prierez 30 krajín, pre ktoré boli údaje v tomto roku aktualizované, a odhaľuje stav práv ľudí bez vyznania žijúcich v rôznych systémoch vládnutia – od demokracie cez absolútnu monarchiu až po teokraciu. Medzi tieto krajiny patrí Austrália, Brunej, Burkina Faso, Česká republika, Kanada, Irán, Rusko, Severné Macedónsko, Zambia – a aj Slovensko, pre ktoré sme za o. z. Ethos poskytli aktuálne informácie.
„Správa o slobode myslenia ukazuje veľa inšpiratívnych príkladov humanistického aktivizmu na celom svete, čím demonštruje šírku a hĺbku nášho záväzku brániť demokraciu. Humanisti sú v popredí týchto kritických bojov, či už obhajujú sekularizmus, presadzujú ľudské práva, práva LGBTI+ ľudí alebo bojujú proti diskriminácii a nerovnosti. Prostredníctvom svojej práce sa snažia vytvárať spoločnosti, ktoré oslavujú rozmanitosť, rešpektujú individuálnu autonómiu a presadzujú princípy spravodlivosti a férovosti“, pokračuje Copson.
Jedným z takýchto aktivistov, ktorý desaťročia obhajuje demokraciu a ľudské práva vo svojej domovskej krajine – a v dôsledku toho čelil silnému odporu – je Panayote Dimitras, autor tohtoročného predhovoru.
„Pred tridsiatimi rokmi som spoluzakladal Grécky Helsinský monitor, Práva menšín – Grécko a v roku 2010 Humanistickú úniu Grécka, ktorá je členom Humanists International. Všetky tieto tri mimovládne organizácie sú inšpirované humanistickými hodnotami a zameriavajú sa na presadzovanie ľudských práv a boj proti všetkým formám diskriminácie, najmä voči menšinám. (…) Od prvých krokov som vedel, že moji kolegovia a ja budeme čeliť intenzívnemu a v podstate nepretržitému šikanovaniu zo strany úradov, keďže Grécku chýbala kultúra ľudských práv a v mnohých aspektoch bolo neliberálnou demokracia“, spomína na svoje skúsenosti.
Dimitras je jedným z mnohých humanistických obhajcov ľudských práv, ktorí čelia prenasledovaniu za obranu demokratických hodnôt a podporu sekularizmu.
Správa o slobode myslenia je prístupná na stránke Humanists International.
Kategórie: Aktivity
Štítky: humanisti, Humanists International, náboženská sloboda, sloboda vierovyznania
