Čo je sekularizmus?

Sekularizmus je svetonázor požadujúci oddelenie spoločnosti a verejného života – najmä štátu – od cirkví. Inými slovami, politický priestor má byť neutrálny, ale rešpektujúci všetky náboženstvá. Opakom sekulárneho štátu je teokracia, ktorej poňatie vlády sa odvodzuje od údajnej božskej moci. Na Slovensku sekularisti presadzujú dodržiavanie ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej sa štát neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu.

Samotný pojem sekularizmus pochádza od britského spisovateľa George Holyoake z r. 1846, avšak jeho základné princípy boli obsiahnuté dávno predtým a možno ich nájsť už v dielach španielsko-arabského filozofa Averroesa (Ibn Rushda, ktorý žil v r. 1126-98) a jeho školy. Podľa Holyoakea sekularizmus je systém myslenia nezávislý na náboženstvách, ktorý má svoj vlastný hodnotový systém. Celý tento hodnotový systém pramení z poznania skutočného života, smeruje k zlepšeniu života na tejto Zemi, a správnosť alebo nesprávnosť svojich myšlienok testuje výhradne rozumom a skúsenosťou života na Zemi.

Prípona -izmus v slove „sekularizmus“ sice zvádza k predstave, že ide o ideológiu ako napríklad socializmus, katolicizmus alebo nacionalizmus. Sekularizmus však nie je ideológia, keďže nepredkladá celkový pohľad na ľudskú existenciu a neposkytuje stanovisko ku špecifickým politickým, hospodárskym, kultúrnym a morálnym otázkam. Sekularizmus takisto nie je totožný s ateizmom. Ateizmus je absencia viery v bohov, zatiaľ čo zástancom sekularizmu môže byť aj náboženský veriaci.

Z politického hľadiska je cieľom sekulárneho hnutia nahradenie zákonov vychádzajúcich z náboženskej viery štátnymi zákonmi a zamedzenie diskriminácie občanov z dôvodu náboženskej viery alebo neviery. Sú to zásady v plnej miere zosúladené s demokraciou. Politici v sekulárnom štáte sa musia pri rozhodovaní opierať o logické a racionálne dôvody, neberúc do úvahy požiadavky náboženských ideológií. Mnohé cirkvi a spoločenstvá však naopak presadzujú zvýhodňovanie svojej vlastnej činnosti, finančné príspevky od štátu a prístup k štátnym rozhodovacím mechanizmom. Jednou z hlavných ciest, ktorou sa im to darí, sú zmluvy – tzv. konkordáty, ktorými sa v niektorých prípadoch nebezpečne porušuje samotný charakter štátu daný jeho ústavou. Na Slovensku ide najmä o zmluvy so Svätou stolicou, ktoré sú pre Slovensku republiku jednostranne nevýhodné a dávajú rímsko-katolíckej cirkvi významné nadpráva. V iných krajinách sú zase zvýhodňované iné náboženstvá ako napríklad pravoslávne kresťanstvo alebo islam.

Zmluvy o ľudských právach ukladajú štátom uplatňovať náboženskú slobodu vrátane slobody neveriť a pritom povinnosť nikoho nediskriminovať. Z toho vyplýva povinnosť všetkých štátov a verejných inštitúcií zachovávať neutralitu voči rôznym náboženstvám a presvedčeniam. Je neprípustné, aby v sporných veciach medzi názormi rôznych kresťanských cirkví, židmi, budhistami, moslimami, ateistami a všetkými ostatnými sa štát staval za niektoré osobité náboženstvo alebo presvedčenie. Preto práve sekularizmus je najlepšou zárukou slobody náboženstva a svetonázoru, ale aj zárukou proti akýmkoľvek náboženským privilégiám.

Kategórie: Články

Štítky: , , , , ,