Medzi dokumentami, ktoré poslanci predkladajú parlamentu na schválenie, nájdeme nielen návrhy zákonov, ale aj rôzne vyhlásenia. Aktuálne má byť schválené uznesenie týkajúce sa ochrany slobody vierovyznania alebo presvedčenia.
Uznesenie kresťanských fundamentalistov
Pri pohľade na mená predkladateľov je však zrejmé, že ide práve o tých, ktorých chápanie náboženskej slobody má k skutočnému významu tohto pojmu veľmi ďaleko. Uznesenie predložili fundamentalisti, ktorí náboženskú slobodu chápu prísne konfesionálne, prípadne ako právo kresťanov a najmä katolíckej cirkvi na privilegované postavenie v štáte a vnucovanie svojich názorov všetkým ostatným občanom SR.
Medzi predkladateľmi nechýba Anna Záborská, splnomocnenkyňa vlády pre ochranu slobody vierovyznania, ktorá za celý rok pre náboženské menšiny neurobila nič a namiesto toho opakovane predložila návrhy na sprísnenie interrupcií. Pod návrh sa podpísal aj jej kolega Richard Vašečka, ktorý v minulosti hlasoval za väzenie pre ženy podstupujúce umelé oplodnenie, Anna Andrejuvová, ktorá predložila zákon o povinnosti pochovať potratené plody a ďalší ultrakonzervatívni „kresťanskí“ poslanci.
Preto neprekvapuje, že v návrhu uznesenia ani slovom nie sú spomenuté práva neveriacich, ktoré sú pritom rovnako dôležité ako práva veriacich a sú tiež garantované ústavou SR.
Právo na nenáboženské presvedčenie
Medzinárodná organizácia Humanists International zverejnila dokument, v ktorom podrobne vysvetľuje, čo náboženská sloboda znamená. Pojmy „viera“ a „náboženstvo“ sú v tejto súvislosti chápané veľmi široko. Náboženská sloboda sa neobmedzuje len na tradičné náboženstvá alebo štátom registrované cirkevné organizácie. Zahŕňa aj právo jednotlivca odmietnuť akékoľvek náboženstvo alebo vieru, identifikovať sa ako humanista alebo ateista a prejavovať nenáboženské presvedčenie. Ďalej náboženská sloboda garantuje každému jednotlivcovi právo zmeniť svoje náboženstvo alebo presvedčenie.
Náboženská sloboda je teda univerzálnym právom, ktoré neudeľuje osobitné privilégiá veriacim, ale chráni rovnako právo na náboženstvo alebo vieru ako aj právo nemať náboženstvo alebo vieru. Dôležité je, že nikomu nemožno zakázať, ale ani ho nútiť v niečo veriť resp. praktizovať nejaké náboženstvo.
Navonok sa náboženská sloboda prejavuje tak, že každý má možnosť prejavovať sa a praktizovať nejaké náboženstvo alebo vieru. Toto zahŕňa právo verejne informovať iných o svojom presvedčení a propagovať ho, písať a vydávať literatúru o náboženstve alebo presvedčení, vyjadrovať svoje náboženstvo alebo presvedčenie prostredníctvom oblečenia, rituálov a symbolov, využívať k tomu určené budovy na bohoslužby a podobne.
Je náboženská sloboda absolútna?
Vnútorná sloboda vybrať si náboženstvo alebo presvedčenie je absolútna a neexistujú žiadne okolnosti, za ktorých by sa dala obmedziť. Vonkajší prvok (t. j. právo prejavovať sa) však nie je absolútny. Aj tu platí zásada, že sloboda jedného človeka končí tam, kde sa začína sloboda druhého.
Inými slovami, štát môže stanoviť hranice vonkajšieho prejavu alebo praktizovania náboženského presvedčenia, ak je to nevyhnutné na ochranu verejnosti, bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo základných práv a slobôd iných ľudí. Príkladom sú nedávne protipandemické opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktoré dočasne obmedzili všetky verejné zhromaždenia vrátanie bohoslužieb. V tomto prípade by bola náboženská sloboda porušovaná len vtedy, keby boli verejné bohoslužby zakázané, ale zároveň iné hromadné podujatia povolené.
Takéto obmedzenia vonkajšieho aspektu náboženskej slobody môžu byť potrebné v rôznych oblastiach spoločnosti, kde veriaci rôznych náboženstiev spolunažívajú s neveriacimi. Musí existovať rovnováha, aby presvedčenie každého občana štátu bolo rovnako rešpektované a aby sa sloboda náboženstva nezneužívala ako zásterka na diskrimináciu žien, LGBT komunity, ateistov a iných ľudí.
Stav náboženskej slobody je dobrým indikátorom všeobecnej situácie v oblasti ľudských práv v danej krajine. Krajiny, ktoré obmedzujú náboženský pluralizmus a zvýhodňujú jedno náboženstvo alebo jednu cirkev na úkor ostatných, sú vo všeobecnosti krajiny s nedemokratickými tendenciami, ktoré často porušujú aj iné občianske a politické práva. Správa o slobode myslenia, ktorú každý rok zverejňuje organizácia Humanists International, dokumentuje výsledky jednotlivých krajín v oblasti náboženskej slobody.
Kategórie: Články
Štítky: Humanists International, náboženská sloboda, náboženstvo, parlament, sloboda vierovyznania, uznesenie
