Tak ako každý rok, sa nedávno predstavitelia registrovaných cirkví stretli s prezidentkou. Nechajme nateraz stranou otázku, prečo neboli pozvaní aj zástupcovia ľudí bez vyznania – druhej najväčšej svetonázorovej skupiny na Slovensku – alebo neregistrovaných cirkví, ktoré počtom prevyšujú mnohé registrované, avšak zákon im neumožňuje registráciu. Zaujala nás najmä ponosa, ktorú biskupi prezidentke pri tejto príležitosti predniesli.
Biskupi sa na stretnutí posťažovali, že sú terčom karikaturistov a mediálnej kritiky. Opäť sa tak hrali na obete. A keďže ich rečí o údajnom prenasledovaní kresťanov na Slovensku sú také absurdné, že ich skoro nikto neberie vážne, najnovšie prišli s tvrdením, že toto zosmiešňovanie je vraj „mäkké prenasledovanie kresťanov“.
Pomohlo by odsúdenie extrémizmu
Pravda je taká, že sa cirkevní predstavitelia v prvom rade zosmiešňujú sami, aj bez cudzej pomoci. Keď napríklad zaháňajú covid obletom Slovenska so svätými ostatkami alebo tvrdia, že Harry Potter vedie k satanizmu, na vážnosti im to naozaj nepridá.
Podľa biskupa Eľka „problém je v tom, ak akúkoľvek konzervatívnu aktivitu označujeme za extrémizmus a fašizmus.“ Je to však práve naopak – problém je v tom, že v súčasnosti je na Slovensku akákoľvek extrémistická a fašistická aktivita označovaná za konzervatívnu alebo kresťanskú. Proti tomu by sa mali v prvom rade ozvať samotní konzervatívci a kresťania, ak nechcú, aby ich iní spájali s takýmito aktivitami. Keby sa vedenie slovenskej katolíckej cirkvi napríklad jasne dištancovalo od obdobia klérofašizmu a od politikov, ktorí k tejto ideológii majú blízko, bol by to veľký krok vpred, ktorý by určite vedeli oceniť aj ľudia mimo cirkvi. Toho sa ale zrejme tak skoro nedočkáme.
Kto kritizuje cirkvi a za čo?
Naše občianske združenie dlhodobo sleduje aj satirické stránky, novinové články o cirkvách a diskusie pod nimi. Môžeme konštatovať, že médiá informujú o cirkvách prevažne korektne a objektívne (až na niektoré neveľmi seriózne „konzervatívne denníky“, ktoré ich prezentujú výlučne v pozitívnom svetle). Podľa našich skúseností väčšina neveriacich necíti potrebu riešiť cirkvi, pokiaľ im neprimerane nezasahujú do života. Pod článkami o rôznych stretnutiach náboženských spoločenstiev, bohoslužbách, oprave kostolov a podobne zvyčajne žiadne negatívne komentáre nenájdeme.
Úplne odlišná situácia však nastáva pri článkoch o zneužívaní detí kňazmi alebo o rôznych návrhoch zákonov na základe náboženského presvedčenia, napríklad nekonečných pokusoch o sprísnenie interrupcií. Tam sa v diskusiách nájde aj množstvo ostrejších, odsudzujúcich komentárov. A niet sa čomu čudovať.
Cirkevní predstavitelia nemôžu na jednej strane porušovať zákony alebo vnucovať svoje náboženské predstavy všetkým občanom prostredníctvom zákonov štátu a na druhej strane očakávať, že sa tomu ostatní budú len nečinne prizerať. Časy, kedy boli kňazi považovaní za neomylné morálne autority, ktoré sa nesmú kritizovať, sú našťastie už minulosťou.
K slobode slova patrí aj satira
Zaujímavé je tiež, že sa na údajné zosmiešňovanie sťažujú práve tie najväčšie cirkvi. Napríklad z Bahájskeho spoločenstva, ktoré je na Slovensku tiež registrovanou cirkvou a ktorého verejná prezentácia môže na neveriacich pôsobiť dosť komickým dojmom, si nikto srandu nerobí. Zrejme preto, lebo jednoducho nie je dôvod: Bahájske spoločenstvo nešíri nenávisť, nezasahuje do politiky a dokonca sa dobrovoľne zrieka peňazí zo štátneho rozpočtu. Sme presvedčení, že keby sa rovnako správali aj majoritné cirkvi, žilo by sa nám tu všetkým oveľa lepšie.
Sloboda prejavu zahŕňa aj kritiku, paródiu a satiru, hoci to niekto zhrnie pod slovo výsmech. Vtipkovanie o absurdných politických či náboženských ideách a verejne známych ľuďoch, hlavne tých s veľkou mocou a vplyvom, existuje v každej slobodnej spoločnosti. Rozhodne nechceme dopadnúť ako rôzne autoritárske či totalitné režimy, kde za „rúhanie“ alebo „urážku náboženského cítenia“ hrozí trest. Každý má právo praktizovať a vyznávať akékoľvek náboženstvo a každý má tiež právo nastavovať mu zrkadlo vo forme satiry a kritiky – o to viac, že my všetci tieto náboženské aktivity nedobrovoľne platíme.
Kategórie: Články
Štítky: biskup, cirkev, klérofašizmus, médiá, náboženská sloboda, prenasledovanie, satira, sloboda slova
