Prinášame vám príhovor Aleny Krempaskej z Protestu za odluku cirkví od štátu. Alena je v súčasnosti programovou riaditeľkou Inštitútu ľudských práv. Venuje sa témam ekonomických a sociálnych práv, práv žien či LGBT ľudí, na tieto témy aj publikuje. Je známa protikorupčnými aktivitami a organizáciou protestov Gorila.

Dôvodov za odluku je mnoho

Dobrý deň,

Som rada, že sme sa tu zišli v takomto počte a že ste prišli aj napriek počasiu alebo aspoň vďaka tomu. Ale nech Vás nemätie, že nás tu nie je viac, pretože: za prvé, my sme nedostali sedem miliónov na organizáciu tohto stretnutia (slovom: nula euro sme dostali na jeho organizáciu) a za druhé, ak by prišlo ku hlasovaniu alebo k nejakému referendu o odluke a mali by sa Slováci a Slovenky vyjadriť, tak verte tomu, že je nás viac ako tej druhej strany.

Tých dôvodov za odluku je mnoho. Okrem toho, že je to nenaplnená požiadavka osemdesiateho deviateho, cez finančné dôvody – samozrejme, tak sú tu aj dôvody ľudsko-právne. Jedným z nich je, že Rímsko-katolícka cirkev má dlhodobo a uzurpuje si a snaží sa o to, aby aj naďalej mala výsostné postavenie medzi náboženstvami a aby minoritné cirkvi rovnocenné postavenie nemali a hlavne, aby nemali taký prístup ku štátnemu rozpočtu.

Neverím, že na tom niečo zmení aj nová funkcia pani poslankyne Záborskej, ktorá sa má slobode vierovyznania venovať, pretože predpokladám, že sa bude venovať len záujmom katolíkov a nie napríklad znižovaniu kvóra na registráciu menších náboženstiev na Slovensku, napríklad islamu. Alebo nebodaj, že by sa zaoberala požiadavkami ateistov. Pretože toto všetko tiež znamená slobodu vierovyznania.

Druhými veľkými ľudsko-právnymi dôvodmi sú, že rímsko-katolícka cirkev sa snaží využívať štátne ustanovizne na presadenie jednej časti svojej ideológie. Prečo hovorím „jednej časti“? Minimálne ja som si veru nevšimla, že by sa vehementne snažili presadzovať, aby sa Slovensko viac staralo o núdznych, chudobných, aby sme dostávali z chudoby deti, prípadne aby sa Slovensko viac zasadzovalo a pomáhalo utečencom, alebo aspoň detičkám, ktoré sem prídu z vojnových oblastí, veď predsa Ježiš s rodinou boli utečenci… O tom je väčšinou ticho.

Ale naopak o iných témach, ktoré vždy súvisia s potláčaním práv iných, žien alebo LGBT ľudí, tam sa aktivujú až-až. Za všetky spomeniem napríklad nenávistné referendum proti LGBT právam, ktoré si určite pamätáte. Našťastie skončilo fiaskom, ale stálo ohromné množstvo peňazí – aj našich! Súčasťou boli napríklad aj videá, kde strašili ľudí, že ak referendum neprejde, tak pedofili dôjdu zobrať ich deti a podobne. Takisto všetci vieme, aké nenávistné pastierske listy sa vtedy čítali po kostoloch.

Už sa ani nedá spočítať, koľko pokusov o obmedzovanie možnosti interrupcií a prístupu k nim bolo predkladaných v parlamente – vždy od nejakých katolíckych poslancov či poslankýň. Alebo o to, aby duchovní boli v nemocniciach, či aby sa rozšírila možnosť uplatňovať si tzv. výhradu vo svedomí. Cirkev sa taktiež snaží systematicky obsadzovať rôzne fóra, rôzne poradné orgány, aby všade bránili rozvíjaniu akékoľvek tém, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti alebo nebodaj práv LGBT ľudí na rodinu.

Už tu bolo aj spomínané, že Konferencia biskupov Slovenska sa snažila mať rovnaké postavenie ako ministerstvá pri pripomienkovaní zákonov (t. j. ich pripomienkami by sa všetci museli zaoberať, ak by si nejaké zmysleli), toto neprešlo vďaka tlaku ľudí. A takisto vďaka tlaku ľudí jedného dňa príde k odluke cirkvi od štátu.

Príchod pápeža je výborná príležitosť pripomenúť aj túto požiadavku. Nielen preto, aby nabudúce tých sedem miliónov platila cirkev a nie štátny rozpočet, ale pretože z našich daní nechceme platiť nenávistné kampane proti ľudským právam. Napadá mi pritom jeden vtip: Prečo je pri konci sveta dobre byť v Bratislave? Preto, lebo sem príde všetko o dvadsať rokov neskôr. Tak snáď už tých dvadsať rokov prešlo a máme už 21. storočie, aby aj u nás k tej odluke konečne prišlo.

Kategórie: Názory

Štítky: Alena Krempaská, odluka cirkví od štátu, sekularizmus