Čaká nás koniec sveta?

V poslednej dobe zase všelijakí kazatelia varujú pred blížiacim sa koncom sveta, ktorý má údajne nastať v decembri 2012. Žiaľ, niektorí ľudia to berú vážne a zbytočne sa nechajú zastrašiť. O konci sveta sa môžeme baviť v troch rovinách: zánik ľudstva, zničenie planéty Zem alebo všetkého života na nej, a zánik vesmíru. Ako to teda bude podľa vedcov?

Svietivý výkon Slnka sa bude postupne zvyšovať, a o 0,9 miliárd rokov priemerná teplota na povrchu Zeme prekročí hodnotu 30 °C, ktorá je kritická pre vyššie živočíchy. Je ale možné, že dlhodobý trend znižovania percentuálneho zastúpenia CO2 v atmosfére, ktorý sa na Zemi začal pred stámiliónmi rokov, toto otepľovanie zmierni. Nie je totiž pravdepodobné, že jeho produkcia ľudmi tento proces z dlhodobého hľadiska (milióny rokov) výraznejšie ovplyvní.

Ľudia ako druh asi vyhynú už oveľa skôr, napríklad v dôsledku zrážky s veľkým kozmickým telesom. Alebo sa zničia sami, keďže tu máme stále nové, čím ďalej mocnejšie technológie a zbrane, ktoré sa môžu dostať do rúk tým „nesprávnym“ ľuďom.

O ďalšiu miliardu rokov neskôr dosiahne priemerná teplota na povrchu Zeme hodnotu 100 °C. Vyššie teploty zvýšia vyparovanie vody, ktorá bude zamŕzať iba v horných vrstvách atmosféry, zo Zeme začne unikať vodík. Dusík bude reagovať s voľným kyslíkom a posledné vodné plochy sa premenia na kyselinu dusičnú. Menej vody prinesie nárast koncentrácie solí. Keď nastanú na celej planéte teploty, pri ktorých nemôže existovať kvapalná voda, zahynú posledné živé organizmy aj baktérie ukryté pod povrchom pólov. Zem sa premení na rovnú vyschnutú skalu posypanú vrstvou morskej soli a s mrakmi kyslíka vznášajúcimi sa nad ňou. To sa môže stať približne o tri miliardy rokov.

O päť miliárd rokov prestane v Slnku prebiehať termonukleárna reakcia, keď sa minú zásoby vodíka v jadre. Vtedy sa Slnko nafúkne do rozmerov tzv. červeného obra a pohltí vnútorné planéty našej sústavy (ono sa vlastne pomaličky nafukuje aj predtým, ale v záverečných miliónoch rokov to začne prebiehať oveľa rýchlejšie). Nakoniec sa Slnko zase scvrkne a zmení sa na bieleho trpaslíka – malú hustú horúcu hviezdu svietiacu však iba z nažiarených zásob. Vonkajšie vrstvy Slnka sa oddelia a vytvoria pomaly sa zväčšujúcu planetárnu hmlovinu. Biely trpaslík napokon vychladne a hmlovina sa rozptýli.

Zaujímavý je tiež vývoj našej galaxie. Galaxie sa od seba neustále vzďaľujú, a tento vývoj bude pokračovať tým rýchlejšie, čím väčšia je vzdialenosť medzi galaxiami. Jediná výnimka je naša susedná galaxia Andromeda, ktorá sa v dôsledku gravitácie k nám približuje. Tá sa bude na našej nočnej oblohe stále zväčšovať, až bude možné uvidieť dve skupiny hviezd – jedna bude pochádzať z Mliečnej cesty, druhá z Andromedy. O 2,3 miliardy rokov preletí Andromeda vedľa Mliečnej cesty. Jej príťažlivosť ešte nedokáže nič viac než trochu narušiť hviezdy v galaxii. Ako kyvadlo sa však vráti o päť miliárd rokov späť, a vtedy sa už nevyhne zrážke s Mliečnou cestou. Výsledkom bude splynutie dvoch supermasívnych čiernych dier v strede oboch galaxií. Tam, kde kedysi boli dve špirálové galaxie, bude sférický roj hviezd. Spôsobí to veľký chaos v ich pohyboch. Už teraz má táto nová eliptická galaxia meno „Milkomeda“. Naše Slnko bude odkopnuté zo svojej pozície 26-tisíc svetelných rokov od stredu galaxie do vzdialenosti okolo 60-tisíc svetelných rokov. No v tom čase už aj tak spotrebuje zásoby nukleárneho paliva a postupne sa zmení na červeného obra, ktorý svojou žiarou zničí Zem.

Keď bude vesmír desaťkrát starší, než je teraz, teda o nejakých 130 miliárd rokov, už nebude možné z Milkomedy vidieť ostatné galaxie, lebo rozpínanie priestoru a vzďaľovanie galaxií od seba prekročí rýchlosť svetla. Na obzore zostane iba naša vlastná galaxia ako ostrovček svetla v obrovskom prázdnom priestoru. Postupne vyhasnú všetky hviezdy a všetka hmota vo vesmíre sa rozpadne. Ani koniec tohto vesmíru ale nemusí byť koniec všetkého, čo existuje. Je totiž možné, že tento vesmír, v ktorom žijeme, nie je jediným vesmírom, ale súčasťou multiverza, v ktorom jednotlivé vesmíry vznikajú a zanikajú. Ohľadom rozpínania vesmíru je ešte veľa neznámeho a nemáme zatiaľ istotu, či do toho nepríde ešte nejaký ďalší proces, ktorý spôsobí niečo iné. V každom prípade ide o javy v časoch pre nás obrovsky vzdialených.

Kategórie: Články

Štítky: , , ,