Názory

Ako (ne)informovať o prípadoch zneužívania v cirkvi

Často sa stáva, že médiá vymýšľajú „vtipné“ nadpisy, aby zaujali čitateľov, aj pri témach, ktoré v skutočnosti ani nie sú smiešne, ale skôr smutné.

Aktuálne prevzali zo zahraničia dve správy o dianí v katolíckej cirkvi:

Zavádzajúce nadpisy

Jeden kňaz vraj „chcel ísť do trojky s mníškou“, zatiaľ čo biskup „mal 17 mileniek, dve sa oňho pobili“.  Nie je prekvapivé, že tieto články vyvolali najmä pobavené reakcie. Nadpisy totiž vytvárajú mylný dojem, že išlo o dobrovoľné vzťahy so súhlasom všetkých zúčastnených. Žiaľ veľa ľudí si prečítalo iba nadpisy a nepochopilo, čo je na tom vlastne zlé. Pritom podstata bola úplne inde: V oboch prípadoch išlo o kňazov, ktorí pod rúškom svojej náboženskej autority sexuálne a psychicky zneužívali ženy, najmä mníšky. Médiá by si preto mali dávať pozor, aby nezľahčovali takýmto spôsobom zločiny cirkevných predstaviteľov.

„Sexualizované násilie nie je to isté ako milenecký vzťah. Na slovách záleží. Dnes vyšiel na Novinky.cz článok, ktorý píše o peruánskom biskupovi. V texte je síce spomenuté, že išlo o závažné zneužitie moci a že sa ženy veľmi báli proti biskupovi vystúpiť, ale to, že je zneužívajúci vzťah popisovaný ako milostný, nie je v poriadku. Odporúčame všetkým novinárom príručku Ako informovať o sexuálnom násilí, ktorú pripravil proFem“, reagovala na tento spôsob informovania organizácia Někdo Ti uvěří, ktorá pomáha obetiam zneužívania v Českej republike.

Zneužívanie za múrmi kláštora

V mnohých krajinách, kde katolícka cirkev má silný politický vplyv, trvalo dlho, kým sa o sexuálnom zneužívaní v cirkvi začalo vôbec verejne diskutovať. To sa našťastie už zmenilo a o zneužívaní maloletých a jeho ututlávaní zo strany vedenia katolíckej cirkvi médiá už informujú celkom bežne. Oveľa menej sa však hovorí o zneužívaní mníšok.

Zneužívanie rehoľných sestier pravdepodobne existuje už odkedy existujú kláštory, ale až v posledných niekoľkých desaťročiach sa objavili podrobné správy o sexuálnom násilí, ktoré ženy zažívali za múrmi kláštora zo strany kňazov a iných duchovných. V 90. rokoch 20. storočia sa v USA objavili prvé šokujúce správy a empirické štúdie, ktoré ukázali, že až 30 percent opýtaných mníšok zažilo sexuálne násilie. Obete zneužívania boli diskriminované a stigmatizované, aby si cirkev zachovala fasádu morálnej autority. Mlčanie o tejto téme bolo súčasťou systému. Mníšky boli nútené podstúpiť interrupciu alebo boli po tajnom pôrode vylúčené z kláštora.

Poslušnosť a oddanosť

Pre mnohých ľudí je ťažko pochopiteľné, ako je to možné, že nielen deti, ale aj dospelí svojprávni ľudia boli opakovane a dlhodobo zneužívaní – prečo sa nebránili, prečo neodišli, prečo to nikde nenahlásili… Zvyčajne je to dané tým, že tieto obete zneužívania vyrastali v prostredí, kde boli odmalička silne indoktrinovaní náboženstvom a vychovaní k slepej poslušnosti voči cirkevnej autorite.

Štúdia z Nemecka na túto tému ukázala, že tieto ženy, ktoré žili v kláštoroch izolované od svojich rodín, boli často bezbranné voči týmto útokom. „Duchovné ideály“ ako poslušnosť a oddanosť, ako aj hierarchické štruktúry a tabuizovanie sexuality v cirkvi vytvárali živnú pôdu pre takéto zločiny. Obete uviedli, že páchatelia označovali svoje konanie ako „Božiu lásku“ a tvrdili, že Boh to tak chce.

Zneužívania sa dopúšťal nielen kňazi, ale aj iné mníšky, zvyčajne matka predstavená. Mali aj pomocníkov, ktorí boli priamo alebo nepriamo zapojení do sexuálnych útokov. Páchatelia boli zriedkakedy braní na zodpovednosť. Zločiny uľahčovali uzavreté komunity, ktorých členovia nemali prístup k novinám ani iným zdrojom informácií. Jedna respondentka hovorila o „vymývaní mozgov“ – podľa nej to bol druh systematickej, postupnej depersonalizácie, kde sa naučila vždy podriaďovať sa, nič nechcieť a nič nesmieť.

Vyslobodiť sa nielen z takého prostredia, ale aj od takého spôsobu myslenia, vôbec nie je jednoduché. O to väčšie uznanie a podporu si zaslúžia tie mníšky, ktoré to dokázali.

Kategórie: Názory

Štítky: , , , , , , ,

Ethos