Podľa Ústavy Slovenskej republiky má každý občan právo zmeniť náboženské vyznanie (Čl. 24, (1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. ).

Napriek tomu sa nám často ozývajú ľudia s tým, že proces formálneho vystúpenia z cirkvi je zložitejší ako zrušenie predplatného vo fitnescentre a Katolícka cirkev im v zabezpečení práva garantovaného Ústavou nie je nápomocná, resp. sa aktívne tomuto aktu bráni.

Prečo treba formálne vystúpenie z cirkvi

Katolícka cirkev vo svojej evidencií má zoznam svojich členov, medzi ktorými však nie sú len aktívni účastníci bohoslužieb, ale všetky pokrstené osoby, bez ohľadu na to, či sa považujú za členov cirkvi. To je o to paradoxnejšie, že drvivá väčšina ľudí na Slovensku je pokrstená bez svojho vedomia ako malé deti a teda ich príslušnosť k cirkvi nemôžu ovplyvniť.

Aj keď je táto evidencia v podstate interná, a štát by mal zaujímať primárne výsledok Sčítania obyvateľov, cirkvi svoje vlastné čísla pravidelne používajú ako argument o kresťanskom prípadne katolíckom Slovensku.

Sčítanie sa koná každých 10 rokov, počas ktorých sa môže veľa vecí zmeniť. Navyše, veľa ľudí, ktorí sa v Sčítaní nehlásia k žiadnej cirkvi z cirkví formálne nevystúpi, a tak sa cirkvi môžu odvolávať na svoje interné údaje, kde je počet veriacich umelo nafukovaný (ďalšie dôvody prečo formálne vystúpiť z cirkvi nájdete tu).

Aj keď o tomto probléme dlhodobo vieme, z rôznych dôvodov jednotlivci nechceli popísať svoje skúsenosti so snahou vystúpiť z cirkvi pod svojím menom, pretože sa obávali reakcie rodiny a spoluobčanov. Preto sme radi, že sa naša členka, Renáta Mokošová, rozhodla rozpovedať svoju skúsenosť s formálnym vystúpením z katolíckej cirkvi.

Formalizmus a kladenie prekážok

Renátina cesta začala pre Slovensko typickým problémom pri kontakte s rôznymi inštitúciami – prehadzovaním si zodpovednosti medzi jednotlivými úradmi. Napriek tomu, že by mal stačiť notársky overený podpis na žiadosti (Renáta ju dokonca mala podpísanú ďalším svedkom), zistila, že to vôbec nie je také jednoduché. “Celý proces trval vyše roka. Samozrejme, neriešila som to intenzívne, dosť ťažké bolo za korony získať notára na overenie podpisu pri prvom pokuse, dohodnúť sa s kamarátom-svedkom na mieste a čase v takom období, keď nič poriadne nefungovalo.”

Prvý pokus teda nevyšiel “Najprv som si pomýlila kostol, kde som bola krstená, písala som na nesprávny. Tam bol farár v pohode, chcel ma vyškrtnúť len po písomnej žiadosti (napr. z bezcirkvi.sk) s podpisom svedka, no nenašiel ma v záznamoch, tak som vtedy zistila, že som bola krstená inde.” Keďže ide o internú evidenciu cirkvi, naozaj nevidíme dôvod, prečo by mal človek (ktorý bol do nej zapísaný ako nemluvňa) disponovať informáciou, kde konkrétne je zapísaný. Pre mnohých ľudí môže byť táto informácia v podstate nedohľadateľná (vieme o prípadoch ľudí, ktorí nevedeli túto informáciu zistiť).

Svetielko nádeje

Našťastie po pár mesiacoch Renáta zistila, že môže vystúpiť aj v mieste pobytu, avšak malo to zvláštne podmienky “najnovšie už treba vraj absolvovať osobný rozhovor s kňazom v mieste kánonického bydliska (teda nie trvalého, ale toho, kde práve bývate). Ja som šla na miesto svojho trvalého bydliska v Karlovej Vsi, aj keď bývam v Stupave.”

Myslíme si, že vyžadovanie osobného rozhovoru na vystúpenie z cirkvi je v rozpore so zákonom (na vystúpenie z cirkvi by mala postačovať podpísaná žiadosť). Vítame však snahu uľahčiť vystúpenie možnosťou kontaktovania najbližšej farnosti k aktuálnemu pobytu. A tu by mohol celý príbeh skončiť. Napriek tomu len začína.

“Hneď, ako kňaz začul, že bývam v Stupave, chcel sa z toho vyvliecť a poslať ma tam”. Renáte sa podarilo nakoniec v podstate zbytočný rozhovor absolvovať v Karlovke. “Uhrala som to tak, že aj tak sa stále často zdržiavam v Karlovke a považujem to za svoj domov. Riešiť to s tretím kňazom by som už asi nezvládla. Rozhovor bol fajn, kňaz bol v pohode, vlastne sme si veľmi dobre pokecali o všetkom možnom.”

Aj napriek snahe pôsobiť ľudsky však kňaz nápomocný nebol a rozhodol sa klásť ďalšie zbytočné podmienky. “Vraj moju žiadosť nemôže riešiť hneď, pretože mi musí po rozhovore dať čas na rozmyslenie, ak by ma náhodou presvedčil. Asi mesiac. Musela som mu potom doručiť žiadosť, ale s adresou fary bydliska, nie tou, kde som bola pokrstená. A vraj si musím vypýtať výpis o krstnom liste z fary, kde som bola pokrstená.” Čo môže byť opäť problematické pre ľudí, ktorí túto informáciu nevedia získať. Renáta našťastie túto informáciu mala, ale cirkev si z nej spravila poštára. Namiesto toho, aby si svoje interné byrokratické procesy vyriešili sami.

Kladenie rôznych podmienok a úloh rovnako ako vyžadovanie osobného rozhovoru nie je v súlade so zákonom. V Slovenskej republike je možné ukladať povinnosti občanom len zákonom alebo na základe zákona. Cirkev ako súkromná organizácia nemôže podmieňovať vystúpenie zo svojich radov podmienkami, príkazmi či inými faktickými alebo administratívnymi prekážkami.

Problém pre ľudí, ktorí nevedia, kde boli pokrstení

“Tam nastal ďalší problém. Vo farnosti, kde som bola pokrstená, na maily nereagovali. Dovolať sa im dalo len v pondelok večer a v utorok skoro ráno (veľmi dobre vymyslené na odstrašenie ľudí), a keď som sa dovolala, kňaz mi tvrdil, že žiadne moje maily nedostal.”

Či email naozaj doručený bol potvrdiť nevieme, avšak Renáta nedostala žiadnu informáciu o probléme s jeho doručením, čo je v prípade akýchkoľvek problémov úplne bežná súčasť doručovania emailov. Ak teda niekde problém bol, najpravdepodobnejšie bol problém alebo neochota vec riešiť na strane farnosti.

Opäť sa teda namiesto pomoci stretla s nezmyselnými byrokratickými požiadavkami. “Dozvedela som sa ďalšiu zaujímavú informáciu: Vraj mi nemôžu dať môj krstný list kvôli osobným údajom (!). Ale že ho pošlú do tej Karlovej Vsi.“. Nakoniec aj tak museli farnosti vec riešiť medzi sebou a Renáta robila zbytočnú poštárku.

“Kňaz v Karlovke ich po obdržaní dokumentov posiela na arcibiskupský úrad. Povedal mi, že ich poslal pred Veľkou nocou (2. apríla, pozn. autora), takže mi malo už len prísť vyjadrenie priamo od arcibiskupa, že som vyškrtnutá z cirkvi.” Tam im trvalo spracovanie danej žiadosti a zaslanie odpovede viac ako mesiac, pričom obsahovalo niektoré absurdné formulácie. “Mňa osobne veľmi pobavilo oslobodenie od trestu, keby som sa rozhodla vrátiť späť”.

Každopádne proces, ktorý mal začať a skončiť zaslaním jednej podpísanej žiadosti si vyžadoval kontaktovanie troch rôznych farností, osobný rozhovor s kňazom s veľmi pravdepodobným cieľom odradiť Renátu od vystúpenia z cirkvi a dokončený bol až po viac ako roku.

Ide o systematický problém

Paradoxné je, že podľa Renátinych aj podľa našich informácii proces vystupovania nemajú v cirkvi štandardizovaný, alebo sa ho snažia komplikovať rôznym ľuďom rôzne. “Náhodou som sa dozvedela od svojej študentky, že sa tiež rozhodla vystúpiť asi mesiac predo mnou tiež v Karlovke u toho istého kňaza. Tiež bola na rozhovore, no od nej nepýtal žiadny krstný list, vraj si to vybavil sám s farou, kde bola pokrstená. Tak sa pýtam, prečo pri mne bol iný postup. Asi sami vôbec netušia, ako majú postupovať, a idú podľa momentálnej nálady.”

Ako občianske združenie chrániace práva ateistov, agnostikov, skeptikov a iných racionálne a slobodomyseľne zmýšľajúcich ľudí považujeme takýto postup cirkvi voči ľuďom dožadujúcich sa svojho ústavného práva na zmenu náboženského vyznania za neakceptovateľný.

Ak vás tento príbeh neodradil a radi by ste tiež vystúpili z cirkvi, žiadosť si môžete vygenerovať na bezcirkvi.sk. V prípade problémov s vystúpením nás môžete kontaktovať na ethos@sekularisti.sk. Rovnako budeme radi, ak nám napíšete svoju skúsenosť s vystupovaním z cirkvi.

Kategórie: Články

Štítky: sčítanie obyvateľov, ústava, ústava SR, vystúpenie z cirkvi, zmena vyznania