Aby sa nezabudlo…

Pol roka pred parlamentnými voľbami sa tu objavujú nové politické strany a projekty ako huby po daždi. Politici, ktorí tieto strany zakladajú, však noví nie sú a na niektoré ich názory a činy by sekulárne zmýšľajúci občania rozhodne nemali zabúdať.

Účelom vzniku nových strán bolo údajne spájanie demokratických voličov. Pokusov spojiť do jednej strany liberálov a konzervatívcov, teda ľudí s rôznymi či dokonca protichodnými názormi na ľudskoprávne otázky tu už bolo niekoľko (pred minulými voľbami to boli Za ľudí a OĽaNO). Vždy sa tieto „mačkopsy“ však skôr či neskôr rozpadli práve kvôli názorovej nejednote. Politici z nových strán by si preto mali dobre rozmyslieť, akú skupinu voličov chcú vlastne osloviť, lebo zapáčiť sa všetkým jednoducho nie je možné.

Dzurindov projekt

Ako prvý ohlásil vznik novej strany s názvom „Modrí – Európske Slovensko“ Mikuláš Dzurinda, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky po voľbách v rokoch 1998 a 2002. Bol to práve on, kto na želanie KDH v roku 2000 podpísal protiústavnú a pre Slovenskú republiku jednostranne nevýhodnú Základnú zmluvu s Vatikánom, ktorá dáva katolíckej cirkvi významné nadpráva. Z jeho vyjadrení vyplýva, že tento krok dodnes považuje za správny. Ďalšiu zmluvu s Vatikánom o výhrade svedomia, ktorú vtedy presadzovalo KDH, nepodpísal.

V tom istom rozhovore uviedol, že nevidí problém v tom, keby na jednej kandidátke boli spolu PS, SaS aj KDH so Záborskou – čo by teda bol riadny politický „guláš“.

„V kultúrno-etických otázkach sa pridržiavame tradícií, umiernenosti a stredu. Ako strana sa nevenujeme témam, ktoré sa výsostne týkajú svedomia človeka, jeho náboženského presvedčenia, alebo svetonázoru. Prípadnú iniciatívu jednotlivcov v tejto oblasti nebudeme podporovať, ale ani jej brániť“, uvádza Dzurindov projekt na svojej stránke. To však znamená, že aj u tejto strany hrozí, že sa do nej infiltrujú náboženskí fundamentalisti, ktorí sa naplno prejavia až po voľbách.

Hegerova strana

Ďalej je tu strana Demokrati, ktorú z veľkej častí tvoria odídenci z OĽaNO na čele s premiérom Eduardom Hegerom. Ten patrí k tzv. charizmatickým kresťanom, do parlamentu kandidoval ako „kresťanský aktivista“ a natočil kazateľské videá o tom, ako sa rozprávať s Duchom svätým. V minulosti pozýval aj na pochod za zákaz interrupcií a otvorene podporoval návrhy poslankyne Záborskej v tejto veci.

V roku 2019 Heger dokonca sám patril k predkladateľom návrhu o interrupciách – konkrétne išlo o návrh, podľa ktorého chceli poslanci OĽaNO dať čítať a podpisovať ženám dvojstranové ideologicky podfarbené „poučenie“, v ktorom graficky a podrobne opísali chirurgický zákrok a navymýšľali si kadejaké dôsledky interrupcií.

Heger sa netají tým, že chce do predvolebnej koalície získať aj KDH a že by škodlivé návrhy Záborskej podporoval aj naďalej. Navyše sa jasne vyslovil aj proti interrupčnej tabletke, ktorú požadujú odborníci. Na registrované partnerstvá podľa neho ešte „nedozrel čas“.

Demokrati ako strana vraj nebudú predkladať do parlamentu návrhy na sprísnenie interrupcií. To je síce pekné, ale aj v prípade, že naozaj nikto z nich nebude otvárať túto tému, urobí to iná parlamentná strana a hlasovať sa o nej bude tak či onak. Koľko členov Demokratov potom podporí nábožensky motivované zákony? To v súčasnosti nevieme odhadnúť.

Nedajte sa (znova) oklamať!

Pripomína to situáciu pred parlamentnými voľbami 2020, kedy veľa ľudí v podstate omylom volilo náboženských fanatikov. Vtedy sa aj OĽaNO prezentovalo ako zmiešaná „konzervatívno-liberálna“ strana, ktorá vraj nebude riešiť tzv. kultúrno-etické otázky. No žiaľ dopadlo to tak, že sa do parlamentu dostalo rekordné množstvo fundamentalistov, ktorí celé volebné obdobie neriešili nič iné ako cudzie maternice a obmedzovanie osobnej slobody.

Po tom, čo sa tu deje posledné tri roky v parlamente, sú obavy sekulárne zmýšľajúcich voličov veľmi oprávnené. Okrem toho by našim cieľom predsa mal byť aj určitý pokrok v oblasti ľudských práv, nie iba zachovanie súčasného nedostatočného stavu a neustály boj proti pokusom o návrat do stredoveku.

Za OZ Ethos preto môžeme povedať, že preferujeme sekulárne strany, ktoré v týchto otázkach majú jasno. Akýkoľvek projekt, u ktorého hrozí, že jeho členovia (buď všetci alebo jednotlivci) budú presadzovať cirkevnú agendu, je pre nás nevoliteľný.

Kategórie: Názory

Štítky: , , , , ,