Dokazuje svedectvo zázrak? Pretože sa veriaci často oháňajú zázrakmi a jej nezávislými a očitými svedectvami, napadlo ma preštudovať si trochu tieto svedectvá zázrakov. Dúfam, že všetkým ateistom a racionálne zmýšľajúcim ľuďom bude k úžitku.

Je možné považovať akékoľvek svedectvo zázraku za dôkaz?

Najprv si musíme ujasniť, čo je to zázrak. Podľa suchej vedeckej definície je zázrak mimoriadny jav, či udalosť, ktorá nie je vysvetliteľná žiadnymi prírodnými zákonitosťami a je zároveň považovaná za prejav nadprirodzenej bytosti (Boha, bohov, prorokov, diabla atď).

A čo je to svedectvo?

Svedectvo je výpoveď, ktorej vierohodnosť sa zakladá na osobe svedka. Dôležité je najmä svedectvo očitého svedka, ktorý vypovedá o niečom, čo sám videl, počul a podobne.

Nutné dodať, že ak chýbajú hmotné dôkazy, je svedectvo nenahraditeľným dôkazom, ale POZOR! Toto platí v prípade definície v súdnickom odbore, teda pri súdnych rokovaniach, čo je úplne mimo náš záujem. Tohto omylu pri používaní definícií sa môže dopustiť každý, pretože táto definícia sa nevzťahuje na náboženstvo.

Slovo svedectvo sa používa aj v širšom význame, kde znamená buď zrejmý doklad, dôkaz, alebo naopak nejakú osobne ručenú výpoveď vôbec, napríklad náboženskú.

Otázka teda znie, či ste schopní bezvýhradne veriť v nejakú osobne ručenú výpoveď? Ja teda nie, neverím žiadnej výpovedi, ktorá sa zakladá len na osobnom svedectve ľudí, ktorí nemajú žiadny vážny dôvod ručiť za pravdivosť toho, čo povedali. Tu sa asi ako ateisti zhodneme. Ale problém je s veriacimi, ktorých postoj absolútnej a nevyvrátiteľnej dôvery v pravdu týchto svedectiev som nemohol pochopiť. Urobil som si teda malý “výlet” do rodinnej knižnice a hľadal a hľadal… až som našiel!

Zoznámim vás s Davidom Hume (1711-1776).

Nutné povedať, že to bol ateista. Je považovaný za jedného z najväčších anglických filozofov vôbec. V 26 rokoch, počas svojho života vo Francúzsku napísal svoje hlavné dielo Pojednanie o ľudskej prirodzenosti. Uchádzal sa o akademické vzdelanie, ale neprijali ho. Stal sa teda knihovníkom a napísal Dejiny Anglicka, ktoré mu priniesli slávu a bohatstvo … To boli jeho dve hlavné veľké diela. Preslávil sa okrem iného domýšľaním dôsledkov empirizmu (Poznatky prameniace zo zmyslových vnemov). Okrem iného vytrhol Kanta z jeho dogmatického “spánku”. Hume odmieta aj deizmus, podľa neho nemožno na nejakého Boha-Stvoriteľa usudzovať zo sveta, t.j. z “výtvoru”.

Prečítal som tri jeho knihy, ktoré som našiel. Narazil som na pojem Humeova britva, ktorou sa my ateisti nevedomky riadime, teraz ale máme hmatateľnú definíciu a môžeme sa ňou brániť.

Humeova britva je princíp racionálneho postoja k viere v zázraky. Jej doslovné znenie je:

Žiadnym svedectvom nie je možné dokázať zázrak, ibaže by išlo o svedectvo takého druhu, že by jeho mylnosť bola ešte zázračnějšia ako skutočnosť, ktorú sa snaží doložiť.

Čo je výstižná definícia. Pochybujem, že je potrebné uviesť zjednodušenú verziu. Ďalej hovorí, že oklamať človeka, aby uveril v zázrak v rámci “davového spojenia” (myslené aktívnym zapojením, napr. liečenie dotykom pri vzývaní Ježiša, kolektívne modlenie, prednášky alebo vedenie k viere už od detstva) nie je nič zložité a že už len preto môže byť zázrak s akýmkoľvek počtom svedkov akokoľvek spochybnený.

Týmto teda odpadá význam slova Očité svedectvo dokazuje zázrak, alebo keď miesto slova očité pridáte nezávislé, alebo ak dokonca obe slová spojíte, je to irelevantné.

Poukazuje taktiež na to, že klamstvo je ďaleko viac pravdepodobnejšie ako zázrak, a to v mnoho ohľadoch.

Mimochodom Hume tiež písal, prečo veriaci týmto svedectvám, cez napriek ich nedôveryhodnosti veria. Veriaci veria svedectvám na základe svojej viery a v rámci svojej viery veria aj druhému veriacemu. Teda zázraky sú položené len na vzájomnej dôvere (Verím, že druhý veriaci, ktorý to videl, hovorí pravdu). Ktorá je navyše posilnená spoločnou vierou, čiže by sa dalo povedať, že “bezmedzne verí, že druhý veriaci… atď.

A čo dnešná doba a pokročilé technológie?

Nič nedokázali. Zvlášť, keď si uvedomíme, že všetky tie zázraky neboli nikdy natočené, či odfotené. Ak nejaké fotky sú, vyzerajú smiešne, skôr ako upravené v maľovaní a aj keby vyzerali slušnejšie, nemožno im uveriť, kým by sa neoverila a neskontrolovala ich pravosť odborníkmi, ale zdôrazňujem, že nikto podporujúci zázraky sa nevytasil s videonahrávkou. Tým nemyslím jedno, či viac pochybne uverejnených videí neurčitých tvárí a tvarov, jedno, ani päť takých videí mi nič nedokáže. Čo potom chcem? Podľa toho,čo som si čítal, videl som a počul som na kresťanských stránkach, je zázrak pri kázni alebo prejavoch, či kresťanských “stretnutiach” často videný, a to aj v bežnom živote kresťana.

Kde máme videá, fotky? Kde sú stovky videí, tisíce fotografií? Veď náhodne natočených videí rôznych pádov alebo vtipných situácií (tisíce ich boli uvedené v relácii Natočto!) sú státisíce! Ako to, že nie je natočená ani jedna dorastená ruka, ani jeden vyliečený človek, hoci len dorastený prštek neexistuje! A pritom sa vie, že by sa nejaký zázrak udiať mohol a konečne tak svetu dokázať pravdivosť kresťanstva! To pre nás silne zavrhuje myšlienku na existenciu zázraku. Uvedomme si, že aj vzdialenejšie galaxie sú zdokumentované lepšie než pár “zázrakov”.

Neviem, ako pre vás, ale pre mňa existujú zázraky len ako obrazné pomenovanie, keď sa podarí zachrániť väčšinu veľrýb uviaznutých na pláži, keď boháči skupujú do osobného vlastníctva časti pralesa, aby ich nikto nemohol rúbať, alebo keď sa niekde vo svete mocní zhodnú, odložia zbrane a začnú sa venovať obyvateľstvu svojej krajiny, než aby páchali genocídu atď.  “Zázrak” v štýle dorastenej ruky, plačúca socha, zázračné uzdravenie atď.,  prenechám tým, ktorí majú svoj vlastný, kúzelný svet.

Kategórie: Články

Štítky: náboženstvo, veda, viera, zázrak