Na Slovensku sme si už zvykli na používanie mnohých eufemizmov, t. j. slov, ktoré nahrádzajú priame pomenovanie niečoho nepríjemného či nepopulárneho. „Ochrana života“ sa stala náhradou za zákaz interrupcií, „ochrana rodiny“ nahradila prenasledovanie homosexuálov, „navrátenie štatútu nedele“ zákaz predaja v nedeľu a do tejto kategórie sa už dlhé roky prepracúva i slovo „konzervativizmus“. Za zavŕšenie tohto procesu možno označiť zriadenie „Konzervatívneho summitu“, ktorého druhý ročník sa nedávno konal v Bratislave.

Kresťania sú vraj šikanovaní

Organizátor summitu sa už minulý rok verejne prezentoval úplne pomýlenými a extrémistickými názormi, keď vyhlásil, že je za zákaz rozvodov. Pozvanie prijali viacerí vládni politici z Poľska a Maďarska – dvoch krajín, ktoré čím ďalej viac potláčajú nielen sekularizmus a práva žien a menšín, ale aj právny štát a demokraciu ako takú. To všetko však našich „kresťanských” politikov neodradilo. Dokonca sa toto podujatie konalo priamo na pôde Národnej rady, s oficiálnou podporou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zúčastnili sa na ňom premiér SR, predseda Národnej rady SR, minister práce, viacero poslancov Národnej rady SR a ďalšie osoby, v ktorých rukách je významná moc.

A hneď dali aj najavo, koho považujú za najväčšieho nepriateľa. „Chránim konzervatívne orientovaných ľudí a kresťanov pred šikanovaním zo strany progresívnych a liberálnych médií a elít,“ povedal predseda parlamentu Boris Kollár. Toto vyhlásenie je už na prvý pohľad úplne absurdné, keďže aktuálne je tu najkonzervatívnejšia vláda a najvyšší počet kresťanských aktivistov v parlamente, aký Slovensko kedy malo, zatiaľ čo sa progresívci ani nedostali do parlamentu a liberáli sú v ňom v jasnej menšine. Avšak vytváranie neexistujúceho nepriateľa, neustále vyplakávanie a hranie sa na obeť je obľúbenou stratégiou cirkevných predstaviteľov a ich spojencov v parlamente. Vzhľadom na Kollárov osobný životný štýl ide navyše o neuveriteľné pokrytectvo.

„Včera sme napríklad na úrade vlády vyberali nového ministra školstva a mojou podmienkou je, aby to bol konzervatívne orientovaný odborník“, pokračoval Kollár. Žiaľ pri tejto vláde už je smutným zvykom, že predpokladom pre obsadenie akejkoľvek štátnej funkcie nie je odbornosť, ale „správne“ vierovyznanie a ideologické zakotvenie.

Konzervatívci kritizujú summit

Ušetríme si reči o tom, že štátni úradníci by nemali verejne prezentovať svoje politické či ideologické postoje a mali byť ctiť princípy sekulárnu štátu. Dáme radšej priestor dvom konzervatívcom, ktorí myšlienky prezentované na tejto akcii komentovali. Lebo keď „konzervatívny summit“ vydesí aj samotných konzervatívcov, tak to už naozaj o niečom svedčí.

Ako prvému dáme slovo bývalému ministrovi Ivanovi Šimkovi. Ani jeho nenechalo chladným vystúpenie otca 12 nemanželských detí s 10 ženami, žijúceho v asi najnetradičnejšej rodine na Slovensku.

Ako správne poznamenal ďalší komentujúci Alojz Hlina, bývalú predseda KDH, Boris Kollár by mal príhovorom otvárať striptízové kluby a nie konzervatívne summity. Aj jeho vyjadrenie považujeme za natoľko poučné, že ho uvádzame v plnom znení:

Záverom ostáva zodpovedať otázku, akú nepríjemnú vlastnosť na Slovensku „konzervatizmus“ nahrádza, t.j. aký je skutočný význam tohto slova. Konzervativizmus (z lat. conservare = zachovať) by mal znamenať odmietanie zmien, lipnutie na starom – teda presvedčenie, že zmeny sa nedajú robiť radikálne, alebo považovanie aktuálnych pomerov za dobré. Na tomto základe bežne fungujú konzervatívne politické strany v západnej Európe. Na Slovensku to však neplatí, tu tento pojem (podobne ako aj kresťanstvo) pre svoje ciele čím ďalej viac zneužívajú všelijakí extrémisti, ktorí by chceli vrátiť našu krajinu do obdobia klérofašizmu, prípadne rovno do stredoveku.

Kategórie: Názory

Štítky: Alojz Hlina, klérofašizmus, konzervativizmus, kresťanstvo, Maďarsko, Poľsko