Rok pred parlamentnými voľbami sa čoraz častejšie hovorí o tom, ktoré politické strany pôjdu do volieb samostatne a ktoré sú ochotné buď vytvoriť predvolebnú koalíciu alebo zobrať na svoju kandidátku aj ľudí z iných strán. Objavili sa aj nezmyselné úvahy o spoločnej kandidátke sekulárnych a nábožensko-fundamentalistických strán, ktoré majú v ľudskoprávnych otázkach presne opačné názory, čo by odradilo mnohých voličov. Našťastie to vyzerá, že aj vedenie strán chápe, že tadiaľ cesta nevedie.
Namiesto toho začali náboženskí fundamentalisti spomínať akýsi „konzervatívny blok“, pričom však zatiaľ nie je jasné, či takýto blok vôbec vznikne a ak áno, kto všetko má byť jeho súčasťou a aký bude jeho oficiálny názov. Či by to pre nás bolo dobré alebo zlé, zatiaľ nevieme s istotou povedať. Ak sa tieto strany nespoja, je možné, že napríklad KDH získa len 4,9% a vypadne z parlamentu. Ak sa spoja, je pravdepodobné, že toto spojenie časť ich voličov odradí a tak by v konečnom dôsledku získali menej, ako keby sa každá z týchto strán samostatne dostala do parlamentu.
Neustále strašenie progresivizmom
Nedávno sa v rámci katolíckeho festivalu Hanusove dni (o ktorom sme už písali tu) stretli predstavitelia „konzervatívnych“ a „kresťanských“ strán: Milan Majerský (KDH), Igor Matovič (Hnutie Slovensko), Milan Krajniak (Kresťanská únia), Ján Podmanický (Smer), László Gubík (Maďarská aliancia). Podľa očakávania dokopy nič múdre nepovedali, opäť len ukázali svoju zaostalosť, neznášanlivosť a predsudky voči všetkým, ktorí nežijú podľa ich predstáv. Celou diskusiou sa nieslo strašenie progresivizmom a LGBT ľuďmi.
Náboženskí fundamentalisti sa už dlhšie snažia vykresliť sekulárne strany (najmä PS a niekedy aj SaS) ako nedemokratické a extrémistické, horšie než súčasná vláda. Je to preto, že tieto strany majú v programe veci ako odluku cirkví od štátu, registrované partnerstvo či interrupčnú tabletku – teda veci, ktoré sú v drvivej väčšine krajín EÚ už dávno samozrejmosťou, ale pre našich fundamentalistov neprípustné. Ale napríklad KDH, ktoré svojho času hlasovalo za trest väzenia za umelé oplodnenie, je podľa nich úplne normálne a umiernené.
Smiešne je tiež, ako fundamentalisti všade vidia nejakú skrytú propagandu a ideológiu. Najmä „progresívnou ideológiou“ v tejto diskusii strašili v jednom kuse. Podľa nich je všetko ideológia – len katolícke náboženstvo nie; to je proste PRAVDA, o ktorej sa nepochybuje.
Radšej pôjdu s Hlasom
Tento dojem, že PS je väčšia hrozba ako Smer, sa snažil posilniť aj smerák Podmanický, ktorý pripomenul, že „konzervatívne“ zákony sa prijímali vždy za účasti Smeru. Veď áno. Boli to Smer a KDH, kto dvakrát pretlačili náboženské zákazy do ústavy SR na želanie katolíckych biskupov. Nepomohli tým však vôbec nikomu a tým, ktorých sa to týka, iba zbytočne ublížili a preto sa niet čím chváliť.
Opäť sa predviedol aj Matovič, ktorý je známy nielen svojimi populistickými akciami, ale tiež v minulosti dostal do parlamentu rekordný počet náboženských fanatikov a verejne podporoval každý návrh poslankyne Záborskej na obmedzovanie práv žien a menšín. Teraz chce ustrážiť, „aby sa sem neimportovali nejaké úchylky z Bruselu.“ Áno, vieme, že oni nechcú žiadne „úchylky” vo forme ľudských práv pre každého z EÚ. Im má EÚ len posielať peniaze a inak sa do nich nestarať.
Krajniak otvorene priznal, že ak by hore uvedený konzervatívny blok vyhral voľby a potreboval ďalšieho partnera do koalície, on sám by radšej spolupracoval s Hlasom ako s PS. A tu sa opäť pekne ukázala falošná hra náboženských fanatikov. Matovič mesiace tlačil na PS, aby vylúčilo po voľbách spoluprácu s Hlasom a keď ju PS oficiálne vylúčilo na úrovni snemu, vyhlásil, že aj tak im neverí. Avšak keď v debate Krajniak (ktorého strana sa už dvakrát dostala do parlamentu práve na Matovičovej kandidátke) vyhlásil, že radšej s Hlasom, ako s PS, tak sa proti tomu nijako neohradil a nevyzýval Kresťanskú úniu, aby tiež vylúčila spoluprácu s Hlasom.
Celá diskusia tak opäť len potvrdila to, čo je už dávno jasné: že s náboženskými fanatikmi sa vládnuť nedá a už vôbec sa nedajú považovať za spoľahlivých budúcich koaličných partnerov.
Komentáre