Prezident podpísal školský zákon, ku ktorému ako nesúvisiaci prílepok prešiel aj nehorázny návrh, ktorý dáva duchovným právo kedykoľvek bez pozvania vstúpiť na akékoľvek oddelenie v nemocnici vrátane gynekologického či detského oddelenia. Žiaľ, znamená to, že od 1. júla tento zákon platí a kňazov musia pod hrozbou pokuty pustiť všade.

Za o.z. ETHOS sme odovzdali výzvu prezidentovi s vyše 1000 podpismi proti tomuto návrhu. Iné možnosti nám ani neostali, keďže tento paragraf prepašovali do zákona na poslednú chvíľu len sedem minút pred hlasovaním. Teraz už ostáva len dúfať, že tento zle napísaný a narýchlo pretlačený zákon čo najskôr opraví buď minister zdravotníctva vyhláškou alebo samotný parlament opätovnou zmenou zákona. Zastaviť by ho mohol aj ústavný súd, ak sa naňho obráti dostatočný počet poslancov alebo verejný ochranca práv.

Biskupom to stále nestačí

Katolíckych biskupov tento úspech očividne povzbudil a sú čoraz drzejší. Ako upozornila poslankyňa Janka Bittó Cigániková (SaS), hneď po schválení zákona prišli s ďalšou nehoráznou požiadavkou: Chcú, aby sa duchovní stali stálou súčasťou nemocničného personálu. Nie dobrovoľníkmi či návštevníkmi, ale riadnymi zamestnancami nemocnice v rovnakom postavení ako sestry, lekári, sanitári či sociálni pracovníci. Kňaz pritom nemá potrebné vzdelanie, aby mohol byť zo zákona považovaný za zdravotníka.

KBS aj menovite uviedla, na akých oddeleniach musí byť stála prítomnosť duchovných povinná a vyslovene spomenula aj detské oddelenie a gynekológiou. Aj v tejto ich pripomienke opäť chýbajú tie najdôležitejšie slová: „na žiadosť pacienta“. Očividne sa KBS ani po vlne kritiky, ktorá sa zdvihla po schválení aktuálneho zákona, nijako nepoučila a pokračuje v arogantnom pretláčaní svojich vlastných záujmov bez ohľadu na vôľu pacientov.    

Hoci KBS tvrdí, že žiadny duchovný nebude poskytovať duchovnú starostlivosť bez súhlasu pacienta, ich najnovší návrh svedčí o opaku. Ak si niekto myslel, že sa v aktuálne platnom zákone len nejakým nedopatrením zabudlo na slova „na žiadosť pacienta“, teraz po zopakovaní tej istej chyby už je jasné, že ide o zámer a že KBS tieto slová tam proste nechce mať. Biskupi totiž nikdy nemajú pocit, že ich činnosť môže niekomu nežiadúco zasahovať do života.

Tiež je na mieste otázka, kto bude týchto kňazov – zdravotníkov platiť. KBS zrejme počíta s tým, že táto „služba“ bude financovaná zo zdravotných odvodov nás všetkých. Po minuloročnom rekordnom zvýšení štátneho príspevku pre cirkvi by si tak nárokovali ešte ďalšie peniaze od tých, ktorí ich platiť nechcú.

Osobné skúsenosti

O tom, že nie všetci kňazi rešpektujú vôľu pacientov, svedčia aj osobné príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli o tom verejne prehovoriť.

„Moja tohtoročná skúsenosť počas hospitalizácie bola taká, že z ničoho nič sa otvorili dvere a v nich kňaz, že či nemám záujem, odmietla som a odišiel. Nepožiadala som o neho a mne osobne to bolo nepríjemné, chápem, že iným môže pomôcť, ale malo by to byť jednoznačne na žiadosť pacienta aj teraz, aj v budúcnosti. Nemali by sa pohybovať po izbách ako sa im zažiada“, píše Lucia.

Ešte horšiu skúsenosť má Ivana, ktorá je onkologickou pacientkou: „Keď som sa liečila, vôbec sa kňaz nepýtal, či môže a hneď začal, treba všetko prijať, aj chorobu a pýtal sa, či verím v boha. Keď som povedala, že nie, som ateista, tak nechcite vedieť, čo mi povedal. Plakala som celý deň, to je tá ich kresťanská láska.“

„Kňazi chodia po izbách bez pozvania, minimálne v nemocnici v Ružomberku. Mama to zažila pri hospitalizácii niekoľkokrát, aj katolícky, ten viackrát, aj evanjelicky bol raz. A katolícky ponúkal možnosť spovede každému na izbe a keď spoluležiaca chcela, tak poslal mamu po operácii bedrového kĺbu na chodbu, lebo spovedné tajomstvo. Škoda, že mi to povedala, až keď bola z nemocnice preč, bola by som sa na to sťažovala, ako si vôbec také niečo mohol dovoliť, poslať pacienta, ktorý ledva chodí s barlami, z izby von. A druhá vec, pustia ich aj na infekčné? A čo ak bude kňaz prechladnutý, čo ak niečo chytí od pacienta a bude to roznášať po celej nemocnici?“, pýta sa diskutujúca na SME.

Všetky tieto priebehy sú smutným dôkazom, ako ďaleko sa už na Slovensku posunula klerikalizácia zdravotníctva. V mene „duchovnej služby“ sa tu porušujú základné práva a bezpečnosť pacientov. Zákon, ktorý teraz prešiel, to celé navyše inštitucionalizuje a KBS to stále nestačí. Toto naozaj nie je o úprimnej viere, ale čisto len o moci a kontrole.

Kategórie: Články

Štítky: biskup, Ethos, financovanie, financovanie cirkví, Janka Bittó Cigániková, KBS, klerikalizácia štátu, kňaz, prezident, zákon, zdravotníctvo