Podobne ako v iných krajinách sa sčítanie obyvateľov konalo v roku 2022 aj v Írsku. Táto krajina je pozoruhodná tým, že v posledných rokoch prešla obrovskou zmenou. Zatiaľ čo sa v roku 2011 ku katolíckej cirkvi hlásilo ešte 84,7 % obyvateľov, v roku 2022 to bolo už len 68,8 %.

Všetky ostatné cirkvi a náboženstvá majú nízku podporu. Na druhom mieste skončila Írska cirkev s podielom 2,5 % a na treťom pravoslávna cirkev s podielom 2,1 %. Za rovnaké obdobie sa však zvýšil podiel ľudí bez vyznania z pôvodných 5,9 % na 14,8 %.

Sekularizácia spoločnosti

Rovnako ako ostatné prevažne katolícke európske krajiny, aj Írsko prešlo koncom dvadsiateho storočia obdobím právnej sekularizácie. V roku 1972 bol po referende vypustený článok ústavy, ktorý menoval konkrétne náboženské skupiny. V ústave však zostáva článok 44, podľa ktorého „Štát uznáva, že pocta verejnej bohoslužby patrí všemohúcemu Bohu. Bude mať v úcte jeho meno a bude rešpektovať a ctiť náboženstvo.“

Článok tiež ustanovuje slobodu vierovyznania a zároveň zakazuje štátne financovanie alebo zvýhodňovanie akéhokoľvek náboženstva a náboženskú diskrimináciu.

K výraznej sekularizácii spoločnosti však došlo až neskôr. Ešte koncom minulého storočia mala krajina jednu z najvyšších mier pravidelnej návštevnosti omší v západnom svete. Týždenná návštevnosť sa znížila z 91 % v roku 1975 na 36 % v roku 2016.

Prečo došlo k tak obrovskému poklesu?

Cirkevné zločiny

V skratke sa dá povedať, že katolícka cirkev v Írsku dlhodobo zneužívala svoju moc tak otrasným spôsobom, že si za pokles dôvery v plnej miere môže sama.

Tak ako v mnohých iných krajinách, aj v Írsku katolícka cirkev celé desaťročia zakrývala rozšírené prípady sexuálneho zneužívania detí jej kňazmi. Írsko bolo jednou z prvých krajín, v ktorej sa začalo otvorene hovoriť o týchto zločinoch a vláda postupne zriadila niekoľko vyšetrovacích komisií. Napriek sprísneným normám sa objavovali stále ďalšie nové prípady sexuálnych deliktov kňazov. Podľa správy Amnesty International zneužívanie detí katolíckymi duchovnými v Írsku sprevádzalo konanie rovnajúce sa neľudskému zaobchádzaniu a mučeniu.

Odhalenie zneužívania desiatok tisíc írskych detí kňazmi ako aj ututlávania týchto zločinov zo strany cirkvi naozaj šokovalo verejnosť. To však zďaleka nie je všetko.

Ubližovali ženám aj deťom

Známe sú aj tzv. Magdalénske práčovne prevádzkované cirkvou, ktoré mali byť akousi „polepšovňou padlých žien“ a fungovali až do roku 1996. Postupne sa z prevažne dobrovoľných azylových domovov stávali niečím ako sú väzenské zariadenia. V praxi to vyzeralo tak, že za biedne jedlo a posteľ pracovali ženy celé dni nedobrovoľne v ťažkých pracovných podmienkach, pričom nedostali za túto drinu ani jediný cent. Mnohé ženy, ktoré si týmto peklom prešli, vypovedali strašné príbehy o drsných podmienkach, zotročovaní, fyzických a psychických trestoch, sexuálnom obťažovaní, hroznom hladovaní, opovrhovaní a beznádeji.

Mimoriadne zlé zaobchádzanie zažili nielen ženy, ale aj deti. Vyšetrovaním v Írsku sa zistilo, že v domovoch pre slobodné matky, ktoré roky viedli ženské katolícke rehole alebo štát, zomrelo v rokoch 1922 – 1998 až 9000 detí, čo je 15 percent takto narodených detí. Slobodným matkám často boli nasilu odoberané ich deti. Združenie ľudí z domovov pre matky a deti odhaduje, že v Írsku sa svojich novorodených detí z donútenia vzdalo asi 100.000 matiek.

Hlavne po druhej svetovej vojne sa v Írsku rozmohol hrozný experiment na tehotných ženách, ktorý za sebou zanechal stovky invalidných mladých žien s traumami. Vysoko postavení katolícki lekári stereotypne vnímali ženy ako nádoby na plodenie detí a presadzovali nútené vykonávanie symfyziotómie (rozrezanie panvy) pri pôrode, aby chirurgicky zaistili neobmedzené plodenie a rodenie detí. Väčšina žien zostala po tejto operácii trvalo postihnutá.

Vzhľadom na toto všetko skôr prekvapuje, že odliv veriacich RKC v Írsku nie je ešte vyšší.

Tri referendá

Írsko sa v posledných rokoch dramaticky zmenilo, aj čo sa týka usporiadania krajiny. V roku 2015 schválilo v referende manželstvá párov rovnakého pohlavia. V roku 2018 potom krajina zrušila ôsmy dodatok svojej ústavy a povolila interrupcie. Predchádzala tomu tragická udalosť, keď tehotná žena zomrela na sepsu potom čo jej lekári odopreli interrupciu a čakali, kým srdce plodu prestane biť. Po opakovaných prosbách o pomoc si vypočula, že „Írsko je katolícka krajina“.

V tom istom roku sa konalo aj ďalšie referendum, kde drvivá väčšina hlasovala za zrušenie zákazu „rúhania“, ktorý bol dovtedy súčasťou írskej ústavy.

Iste sa môžeme pýtať, či práve referendum je tá správna cesta, ako dosiahnuť zmenu k lepšiemu a či by sa vôbec malo takto hlasovať o ľudských právach. V Írsku to však vo všetkých troch prípadoch dopadlo dobre. Cirkev stratila mnoho zo svojej prestíže a moci, vďaka čomu sa krajina zmenila k lepšiemu a stala sa otvorenejšou a tolerantnejšou.

Kategórie: Články

Štítky: Írsko, katolícka cirkev, práva detí, práva žien, sčítanie obyvateľov, sekularizmus