Latinská Amerika patrí k regiónom, kde katolícka cirkev má stále veľký vplyv na politiku a na spoločnosť. Jedným z negatívnych dôsledkov tohto vplyvu je zákaz interrupcií, ktorý tam platí v mnohých krajinách, v niektorých dokonca bez akýchkoľvek výnimiek a s dlhoročnými trestami väzenia pre ženy. Situácia sa však postupne mení.

Argentína povolila interrupcie

Najmä v posledných rokoch pôsobí v Latinskej Amerike významné hnutie označené za „zelenú vlnu“, ktorého podporovateľky nosia zelené šatky. Hnutie bojuje okrem iného proti násiliu na ženách, za prístup k sexuálnej výchove a antikoncepii a celkovo za zlepšenie postavenia žien v spoločnosti.

Jedným z hlavých cieľov je aj legalizácia interrupcií. Tie boli donedávna legálne iba v Uruguaji, na Kube, v niektorých štátoch Mexika a v anglicky hovoriacej Guayane. V decembri 2020 sa k nim pridala Argentína – domovská krajina pápeža, čo patrí bezpochybne k najväčším úspechom hnutia. Zákon prešiel napriek silnému odporu zo strany cirkvi. Aj keď pápež František patrí v rámci RKC k tým menej dogmatickým cirkevným predstaviteľom a niektorí ho dokonca nezmyselne označujú za liberála, v otázke reprodukčných práv to rozhodne neplatí a verejne podporoval odporcov legalizácie.

Argentínsky prezident Alberto Fernández však návrh podporil. Upozornil, že ide o otázku zdravotnej starostlivosti a zároveň sa zachoval ako vzorný sekulárny politik, ktorý je schopný oddeliť svoju náboženskú vieru od výkonu štátnej funkcie: „Som katolík, no zákony tvorím pre všetkých. Každý rok je z dôvodu (tajných) umelých prerušení tehotenstva v nemocniciach hospitalizovaných približne 38 000 žien a od znovunastolenia demokracie (v roku 1983) na ich následky zomrelo viac ako 3 000 žien.”

Ekvádor, Mexiko, Kolumbia, Guatemala

Po úspechu v Argentíne mnohí správne predpokladali, že budú nasledovať ďalšie krajiny. „Odkaz je jasný: vždy bude obrovský odpor ultrakonzervatívcov, no ak rodný štát pápeža mohol legalizovať interrupcie, prečo by to nemohli urobiť aj ďalšie štáty regiónu?“ pýtal sa regionálny šéf ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch.

V apríli 2021 Ekvádorský ústavný súd povolil interrupcie v prípade znásilnenia. V tejto konzervatívnej krajine, kde sa ku kresťanskej viere hlásilo 80 percent obyvateľstva, hrozia za umelé prerušenie tehotenstva až tri roky väzenia.

V septembri 2021 sudcovia mexického Najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodli, že udeľovať tresty za interrupcie je protiústavné. Pred súdnym rozhodnutím bol zákrok legálny v prvých 12 týždňoch tehotenstva len v hlavnom meste a ďalších troch mexických štátoch. Verdikt platí na území celého Mexika, čo viedlo k tomu, že legalizáciu postupne schválilo už 11 z celkovo 32 mexických štátov. 

Najnovšie sa pridala aj Kolumbia, kde interrupcie takisto povolil ústavný súd.

Pozoruhodná vec sa stala v Guatemale. Tamojší politici sa rozhodli v marci 2022 zákaz interrupcií naopak ešte viac sprísniť a ženám malo hroziť až desať rokov väzenia oproti doterajším trom rokom za mrežami. V krajine však vypukli obrovské protesty, po ktorých poslanci toto sprísnenie vzali späť.

30 rokov väzenia za pôrod mŕtveho dieťaťa 

Absolútny zákaz interrupcií bez výnimiek platí v Nikarague, Hondurase, Dominikánskej republike, na Haiti či v Salvadore. V Nikarague zákaz aj v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia života ženy presadil v roku 2006 prezident Daniel Ortega v reakcii na svoj volebný úspech, ktorý dosiahol vďaka podpore katolíckej cirkvi. O zúfalej situácii žien v tejto krajine vznikol film Tichá inkvizícia.   

Hlavne zo Salvadoru poznáme desivé príbehy, kde boli mnohé ženy odsúdené až na 30 rokov väzenia, čo je porovnateľné s trestom za vraždu, a to aj v prípade spontánneho, neúmyselného potratu. Parlament len nedávno odmietol zmierniť úplný zákaz.

Určitú nádej na zlepšenie prinieslo rozhodnutie Medziamerického súdu pre ľudské práva, čo je inštitúcia riešiaca prípady porušovania ľudských práv v krajinách Latinskej Ameriky. Tento súd v novembri 2021 rozhodol, že Salvádor porušil práva jednej z týchto nespravodlivo odsúdených žien, nariadil finančné odškodnenie a reformy v oblasti dodržiavania lekárskeho tajomstva a nemocničných protokolov.

Jednou z týchto žien je aj Teodora Vásquez. Bola v deviatom mesiaci tehotenstva, keď kvôli veľkej bolesti omdlela. Prebudila sa až v nemocnici v obklopení policajtov a následne ju odsúdili na tridsať rokov väzenia za vraždu svojho dieťaťa. O jej príbehu je film „Naša sloboda“, ktorý si tento mesiac môžete pozrieť v rámci filmového festivalu Jeden svet.

Kategórie: Články

Štítky: Argentína, Ekvádor, film, Guatemala, Guayana, Honduras, interrupcia, Kolumbia, Kuba, Mexiko, Nikaragua, práva žien, reprodukčné práva, Salvador, Uruguaj