„Zelená vlna“ za práva žien v Latinskej Amerike

Latinská Amerika patrí k regiónom, kde katolícka cirkev má stále veľký vplyv na politiku a na spoločnosť. Jedným z negatívnych dôsledkov tohto vplyvu je zákaz interrupcií, ktorý tam platí v mnohých krajinách, v niektorých dokonca bez akýchkoľvek výnimiek a s dlhoročnými trestami väzenia pre ženy. Situácia sa však postupne mení.

Argentína povolila interrupcie

Najmä v posledných rokoch pôsobí v Latinskej Amerike významné hnutie označené za „zelenú vlnu“, ktorého podporovateľky nosia zelené šatky. Hnutie bojuje okrem iného proti násiliu na ženách, za prístup k sexuálnej výchove a antikoncepii a celkovo za zlepšenie postavenia žien v spoločnosti.

Jedným z hlavých cieľov je aj legalizácia interrupcií. Tie boli donedávna legálne iba v Uruguaji, na Kube, v niektorých štátoch Mexika a v anglicky hovoriacej Guayane. V decembri 2020 sa k nim pridala Argentína – domovská krajina pápeža, čo patrí bezpochybne k najväčším úspechom hnutia. Zákon prešiel napriek silnému odporu zo strany cirkvi. Aj keď pápež František patrí v rámci RKC k tým menej dogmatickým cirkevným predstaviteľom a niektorí ho dokonca nezmyselne označujú za liberála, v otázke reprodukčných práv to rozhodne neplatí a verejne podporoval odporcov legalizácie.

Argentínsky prezident Alberto Fernández však návrh podporil. Upozornil, že ide o otázku zdravotnej starostlivosti a zároveň sa zachoval ako vzorný sekulárny politik, ktorý je schopný oddeliť svoju náboženskú vieru od výkonu štátnej funkcie: „Som katolík, no zákony tvorím pre všetkých. Každý rok je z dôvodu (tajných) umelých prerušení tehotenstva v nemocniciach hospitalizovaných približne 38 000 žien a od znovunastolenia demokracie (v roku 1983) na ich následky zomrelo viac ako 3 000 žien.”

Ekvádor, Mexiko, Kolumbia, Guatemala

Po úspechu v Argentíne mnohí správne predpokladali, že budú nasledovať ďalšie krajiny. „Odkaz je jasný: vždy bude obrovský odpor ultrakonzervatívcov, no ak rodný štát pápeža mohol legalizovať interrupcie, prečo by to nemohli urobiť aj ďalšie štáty regiónu?pýtal sa regionálny šéf ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch.

V apríli 2021 Ekvádorský ústavný súd povolil interrupcie v prípade znásilnenia. V tejto konzervatívnej krajine, kde sa ku kresťanskej viere hlásilo 80 percent obyvateľstva, hrozia za umelé prerušenie tehotenstva až tri roky väzenia.

V septembri 2021 sudcovia mexického Najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodli, že udeľovať tresty za interrupcie je protiústavné. Pred súdnym rozhodnutím bol zákrok legálny v prvých 12 týždňoch tehotenstva len v hlavnom meste a ďalších troch mexických štátoch. Verdikt platí na území celého Mexika, čo viedlo k tomu, že legalizáciu postupne schválilo už 11 z celkovo 32 mexických štátov. 

Najnovšie sa pridala aj Kolumbia, kde interrupcie takisto povolil ústavný súd.

Pozoruhodná vec sa stala v Guatemale. Tamojší politici sa rozhodli v marci 2022 zákaz interrupcií naopak ešte viac sprísniť a ženám malo hroziť až desať rokov väzenia oproti doterajším trom rokom za mrežami. V krajine však vypukli obrovské protesty, po ktorých poslanci toto sprísnenie vzali späť.

30 rokov väzenia za pôrod mŕtveho dieťaťa 

Absolútny zákaz interrupcií bez výnimiek platí v Nikarague, Hondurase, Dominikánskej republike, na Haiti či v Salvadore. V Nikarague zákaz aj v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia života ženy presadil v roku 2006 prezident Daniel Ortega v reakcii na svoj volebný úspech, ktorý dosiahol vďaka podpore katolíckej cirkvi. O zúfalej situácii žien v tejto krajine vznikol film Tichá inkvizícia.   

Hlavne zo Salvadoru poznáme desivé príbehy, kde boli mnohé ženy odsúdené až na 30 rokov väzenia, čo je porovnateľné s trestom za vraždu, a to aj v prípade spontánneho, neúmyselného potratu. Parlament len nedávno odmietol zmierniť úplný zákaz.

Určitú nádej na zlepšenie prinieslo rozhodnutie Medziamerického súdu pre ľudské práva, čo je inštitúcia riešiaca prípady porušovania ľudských práv v krajinách Latinskej Ameriky. Tento súd v novembri 2021 rozhodol, že Salvádor porušil práva jednej z týchto nespravodlivo odsúdených žien, nariadil finančné odškodnenie a reformy v oblasti dodržiavania lekárskeho tajomstva a nemocničných protokolov.

Jednou z týchto žien je aj Teodora Vásquez. Bola v deviatom mesiaci tehotenstva, keď kvôli veľkej bolesti omdlela. Prebudila sa až v nemocnici v obklopení policajtov a následne ju odsúdili na tridsať rokov väzenia za vraždu svojho dieťaťa. O jej príbehu je film „Naša sloboda“, ktorý si tento mesiac môžete pozrieť v rámci filmového festivalu Jeden svet.

Kategórie: Články

Štítky: , , , , , , , , , , , , , ,

Ethos (má 238 príspevkov)

Komentáre