Slovensko a Rakúsko sú nielen susedné krajiny, ale sú aj veľmi podobné, čo sa týka zloženia obyvateľstva podľa náboženského vyznania. Podľa nového prieskumu z mája 2022 sa 55,1% ľudí v Rakúsku hlási ku katolíckej cirkvi, 3,8% k evanjelickej cirkvi a 22,4% je bez vyznania.

Podľa týchto výsledkov sa dá pozorovať jasný trend smerom k sekularizácii spoločnosti, podobne ako v iných európskych krajinách. V roku 1951 sa ku katolíckej cirkvi hlásilo ešte 89% Rakúšanov, odvtedy toto číslo neustále klesá. Naopak výrazne stúpol počet ľudí bez vyznania, ktorých bolo pred 20 rokmi iba 12%. Najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania má hlavne mesto Viedeň, kde ich počet – podobne ako v Bratislave – dokonca už tesne prevýšil počet katolíkov. Viedeň sa v tomto ohľadu výrazne odlišuje od zvyšku Rakúska.

Rastú aj iné a nové cirkvi

Ďalším výsledkom prieskumu je, že pribúda členov nových cirkví a náboženských spoločností a existuje teda čoraz väčšia rôznorodosť náboženského spektra.

Osobitnou skupinou, ktorá má vplyv na zloženie obyvateľstva, sú migranti z iných krajín a tak nie je prekvapivé, že pribudlo aj moslimov a pravoslávnych veriacich. V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa očakáva v budúcnosti ešte významnejší nárast počtu členov pravoslávnej cirkvi.

Nemôže sa teda stať, že sekularizáciu krajiny časom zastavia práve títo novo prisťahovaní veriaci zo zahraničia a že jedno náboženstvo bude proste len nahradené iným? Nevyzerá to tak. Prieskum ukázal, že sa sekularizácia týka aj moslimov a pravoslávnych. Na príklade prisťahovalcov z Turecka a krajín bývalej Juhoslávie sa zistilo, že aj u nich je mladšia generácia oveľa menej nábožná ako staršia, hlavne pokiaľ ide o rodiny žijúce vo veľkých mestách.

Cirkevný príspevok

Žiaľ jeden z najväčších problémov sekulárne zmýšľajúcich ľudí v mnohých krajinách je, že sú na rozdiel od cirkví slabo organizovaní, bez politického vplyvu a tak napriek opačnému spoločenskému vývoji často nedokážu zastaviť alebo zvrátiť klerikalizáciu štátu. Aj v Rakúsku má katolícka cirkev stále ešte množstvo privilégií, rozsiahly priestor v médiách, zmluva s Vatikánom jej garantuje deväť cirkevných sviatkov ako štátne sviatky a náboženskú výchovu v školách.

Na rozdiel od Slovenska však v Rakúsku už dávno došlo k finančnej odluke cirkví od štátu a existuje tam model platenia cirkevného príspevku. Zákon umožňuje rímskokatolíckej, evanjelickej a starokatolíckej cirkvi vyberať od svojich členov povinný príspevok. Tento príspevok vyberá každá cirkev sama a je podobný členskému príspevku pri iných organizáciách. Ide teda o mnoho spravodlivejší systém ako na Slovensku, kde sú cirkvi financované priamo zo štátneho rozpočtu a platíme ich nedobrovoľne my všetci.

Kategórie: Články

Štítky: financovanie cirkví, islam, katolícka cirkev, pravoslávna cirkev, prieskum, Rakúsko, sekularizmus