Katolícka cirkev v Latinskej Amerike stráca svoje dlhodobé privilegované postavenie. Počet ľudí, ktorí sa k nej hlásia, v tomto regióne neustále klesá. Mnohí prechádzajú k protestantizmu, presnejšie k rôznym evanjelikálnym a letničným cirkvám, ktoré tam majú veľký úspech. Ale aj tých, ktorí neveria v žiadne náboženstvo, pomaly ale isto pribúda.

Katolícka cirkev stráca ovečky

Podľa výsledkov sčítaní obyvateľov a prieskumov verejnej mienky sú katolíci vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky už v menšine. Patrí k nim Uruguaj, Honduras, Nicaragua, Guatemala, Salvador a čoskoro zrejme pribudne aj Brazília, najväčšia krajina v tomto regióne. Latinská Amerika a Karibik pritom predstavujú jeden z kľúčových regiónov katolíckej viery, kde žije okolo 40 percent všetkých katolíkov na svete.

Dôvody tejto zmeny sú rôzne. Škandály so zneužívaním detí katolíckymi kňazmi sa vyskytli aj tam, napríklad v Čile, čo viedlo až tak ďaleko, že svoju rezignáciu pápežovi Františkovi ponúkla celá biskupská konferencia. Navyše je čoraz silnejšia konkurencia protestantských cirkví, ktoré sa dokážu lepšie prispôsobiť miestnym podmienkam a ľuďom z nízkopríjmových regiónov ponúkajú nielen duchovnú, ale aj materiálnu pomoc.

Čoraz viac ľudí tiež spochybňuje legitimitu šírenia katolíckej viery v Latinskej Amerike viac ako 500 rokov po kolonizácii. Katolícki dobyvatelia zo Španielska šírili svoju vieru násilným spôsobom, pričom zničili veľkú časť záznamov o pôvodnej kultúre, histórii a náboženských rituáloch pôvodných obyvateľov.  

Sekularizmus v Uruguaji

Najsekulárnejšou krajinou v tejto časti sveta je s veľkým náskokom Uruguaj – štát na juhovýchode Južnej Ameriky. Podľa prieskumu z roku 2018 až 21 % Uruguajčanov tvrdí, že sú ateisti či agnostici a ďalších 17 % sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu. Ku katolíckej cirkvi sa hlási 38 %, k iným kresťanským cirkvám 10 % a k iným náboženstvám 9 %. Zaujímavé je aj zloženie podľa veku, kde sa ku katolíckej cirkvi hlásia skôr starší ľudia nad 60 rokov, zatiaľ čo v najmladšej vekovej skupine je viac ľudí bez vyznania.

Zo skúmaných krajín má Uruguaj tiež najnižší podiel ľudí, ktorí tvrdia, že náboženstvo je v ich živote veľmi dôležité, že sa denne modlia alebo že každý týždeň navštevujú bohoslužby.

Oddelenie náboženstva a štátu má v Uruguaji dlhú históriu. Už v koloniálnej ére tam mala cirkev relatívne malý vplyv v porovnaní s inými časťami Španielskeho impéria. Malý počet pôvodných obyvateľov Uruguaja a ich prudký odpor k proselytizmu (nátlaku na zmenu vierovyznania) znižovali vplyv cirkevných autorít.

Po získaní nezávislosti sa sekulárne myšlienky rozšírili do Uruguaja najmä z Francúzska. Bol uznaný civilný sobáš a uzákonený rozvod, štát prevzal verejné cintoríny, na štátnych školách bola zrušená výučba náboženstva. S novou ústavou z roku 1917 bola zavedená úplná odluka cirkví od štátu.

V priebehu dvadsiateho storočia začali protestantské spoločenstvá naberať na význame, ale nemali až taký úspech ako v susedných krajinách.

Odmietajú náboženstvo v politike

Pokiaľ ide o otázky ľudských práv a osobnej slobody, Uruguaj vyniká svojím liberalizmom v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne. Väčšina občanov zastáva názor, že náboženskí vodcovia by nemali mať žiadny vplyv na politické záležitosti.

V roku 2012 Uruguaj ako druhá krajina v celej Latinskej Amerike legalizoval interrupcie a o rok neskôr manželstvá párov rovnakého pohlavia.

V roku 1987 pápež Ján Pavol II. navštívil Uruguaj a pri príležitosti tejto návštevy bol v hlavnom meste Montevideo postavený 30 metrov vysoký kríž. Keď prezident nečakane oznámil, že kríž zostane v rozpore s pôvodnými plánmi zachovaný ako pamiatka na tomto mieste, vyvolalo to intenzívnu verejnú a parlamentnú diskusiu o prípustnosti náboženských symbolov vo verejnom priestore. V iných krajinách Latinskej Ameriky, kde na každom kroku nájdete kríže, postavy svätcov a iné náboženské symboly a aj na Slovensku by takáto debata bola nemysliteľná – to, že si katolícka cirkev privlastňuje verejný priestor, sa tam berie ako samozrejmosť.

Kríž nakoniec zostal na mieste, ale v dôsledku toho sa aj iné náboženské komunity dožadovali svojho práva verejne umiestňovať svoje náboženské symboly. Preto sa teraz v Montevideu nachádza aj Konfuciova socha a pamätník afro-brazílskeho kultu umbanda.

Kategórie: Články

Štítky: Amerika, katolícka cirkev, kríž, náboženstvo, odluka cirkví od štátu, pápež, sekularizmus, Uruguaj