Nová štúdia sociológov zo Švajčiarska, Veľkej Británie a USA s názvom „Tri štádiá úpadku náboženstva vo svete“ načrtáva, ako prebieha postupná sekularizácia spoločnosti v rôznych krajinách sveta. Štúdia publikovaná v akademickom časopise Nature Communications použila údaje z desiatok prieskumov vykonaných po celom svete. Skoro vo všetkých krajinách má religiozita klesajúcu tendenciu naprieč generáciami. Ústup náboženskej viery je však v niektorých krajinách výraznejší a prejavuje sa odlišným spôsobom ako inde.

Podľa autorov štúdie fenomén náboženského úpadku vo všeobecnosti sleduje globálny trojstupňový vzorec, ktorý začína poklesom účasti na verejných náboženských rituáloch, po ktorom nasleduje pokles osobného významu náboženstva, až kým sa ľudia nakoniec úplne neprestanú hlásiť k danej viere. Všeobecný trend možno pozorovať v krajinách s kresťanskou, moslimskou, hinduistickou aj budhistickou väčšinou.

Poľsko na prvom mieste

Výskumníci zistili, že rozdiel v postoji k náboženstvu medzi Poliakmi staršími ako 40 rokov a mladšími ako 40 rokov bol väčší ako v ktorejkoľvek inej krajine. Na druhom a treťom mieste nasledujú Južná Kórea a Portugalsko.

Jeden z autorov, Dr. Jörg Stolz z Univerzity v Lausanne, povedal, že Poľsko sa teraz javí ako najrýchlejšie sekularizujúca krajina na svete, čo spája s rýchlou modernizáciou tradične katolíckej krajiny vrátane hospodárskeho a technologického pokroku. Toto podľa neho vedie k sekularizácii a premieta sa do medzigeneračných rozdielov v prístupe k náboženstvu.

V sčítaní obyvateľov 2021 sa 71 % Poliakov prihlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, čo je výrazný pokles v porovnaní s 88 % v roku 2011. Prispelo k tomu najmä neustále zasahovanie katolíckej cirkvi do politiky, jej úzke prepojenie s jednou politickou stranou, boj proti právam žien a menšín ako aj škandály so zneužívaním detí v cirkvi. Napriek poklesu je Poľsko však stále oveľa viac nábožensky založené ako väčšina ostatných európskych krajín.

Existujú aj výnimky

Výnimky nájdeme najmä medzi východnými postkomunistickými štátmi, ako sú Rusko, Srbsko, Ukrajina a Tadžikistan. V týchto krajinách, ktoré majú komunistickú minulosť a tradične pravoslávnu alebo moslimskú majoritu, sú mladší ľudia niekedy viac nábožensky založení ako starší občania. To je v ostrom kontraste s katolíckymi alebo protestantskými západnými postkomunistickými štátmi, ako sú Poľsko, Litva a Slovensko, ktoré zodpovedajú všeobecnému vzorcu náboženského úpadku.

Odborníci toto zistenie pripisujú tomu, že na jednej strane bola prirodzená úroveň religiozity v týchto krajinách umelo potlačená počas komunistického režimu a na druhej strane zažili nacionalisticko-náboženské oživenie po rozpade Sovietskeho zväzu. Západné postkomunistické krajiny až takéto významné nacionalisticko-náboženské oživenie nezažili.

Aj najreligióznejšie krajiny sveta ako napríklad Etiópia, Nigéria, Niger a Mali, vykazujú najnižšie alebo dokonca obrátené rozdiely v religiozite kohort, čo znamená, že tieto krajiny ešte nevstúpili do sekulárnej transformácie. Z rôznych dôvodov sa od predpovedí modelu tiež odchyľuje Izrael, ktorý je v mnohých aspektoch výnimočný. V drvivej väčšine krajín sú však mladší ľudia menej nábožensky založení ako starší ľudia, čo znamená, že sekularizácia spoločnosti tam už prebieha.

Kategórie: Články

Štítky: ateizmus, náboženstvo, Poľsko, sčítanie obyvateľov, sekularizmus, štúdia