Koncom júna boli zverejnené podrobnejšie výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, okrem iného aj odpovede na otázku o náboženskom vyznaní. Všetky veľké inštitucionalizované cirkví zaznamenali pokles veriacich. Zvýšenie počtov, aj keď len o niekoľko desiatok či stovák občanov, zaznamenali rôzne menšie cirkvi a náboženské spoločnosti. Na Slovensku najdominantnejšia Rímskokatolícka cirkev prišla za posledných 10 rokov o viac ako 360-tisíc veriacich. Evanjelická cirkev stratila 56-tisíc veriacich. Ku gréckokatolíckej cirkvi sa prihlásilo o takmer 13-tisíc veriacich menej ako v roku 2001.
Počet ľudí, ktorí sa prihlásili k tomu, že sú bez náboženského vyznania, sa zvýšil o 0,4% na viac ako 725-tisíc osôb, t.j. na 13,4% z celkového počtu obyvateľov SR. Počet tých, ktorí sú v rubrike „nezistené“, sa zvýšil oproti roku 2001 o cca 400-tisíc osôb na štatistických 10,6%. Ak predpokladáme, že veľká časť „nezistených“ skôr inklinuje k neveriacim, ako k niektorej neregistrovanej náboženskej spoločnosti (tí sa väčšinou uviedli do kategórie „iné“), tak nám vyjde, že by na Slovensku mohlo žiť až 24% osôb bez náboženského vyznania, čo je temer štvrtina všetkého obyvateľstva SR. Zodpovedá to výsledkom sociologických výskumov za posledných 20 rokov. Výsledky súčasne ukazujú, že Slovensko je vo svetonázorovej orientácii svojich občanov pomerne stabilné.
Sekulárni humanisti podnikli množstvo krokov na to, aby oslovili občanov a vyzvali ich, aby sa nebáli prihlásiť k tomu, že sú bez náboženského vyznania. Ak chceme vedieť, akú výpovednú hodnotu má mať takto získaný výsledok, je potrebné opýtať sa priamo: Môže a má byť podkladom pre prideľovanie finančných prostriedkov pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti?
My si myslíme, že určite nie, a to z nasledujúcich dôvodov:
Podľa údajov ŠÚ SR pri raste počtu duchovných výkony cirkví klesajú (podklady poskytujú samotné cirkvi). Týka sa to piatich najväčších cirkví (rímskokatolícka, evanjelická, gréckokatolícka, reformovaná a pravoslávna). V roku 2009 mali oproti roku 1989 oveľa viac duchovných, kostolov aj bohoslužieb, ale cirkevne pochovaných ľudí, cirkevne krstených detí a cirkevných sobášov je výrazne menej.
Napriek rozsiahlej a viacnásobnej reštitúcii cirkevného majetku sa neustále zvyšujú nároky na finančnú podporu činnosti cirkví zo štátneho rozpočtu. Od roku 1999 po rok 2009 vzrástla suma dotácií len z rozpočtu ministerstva kultúry na činnosť cirkví dvojnásobne, už na výšku prevyšujúcu 1 miliardu slovenských korún alebo, ak to prepočítame na súčasnú menu, na vyše 37 miliónov eur. Ďalšie nemalé prostriedky sú prideľované z rozpočtových kapitol ministerstiev školstva, vnútra, obrany a ministerstva spravodlivosti.
Na druhej strane občanov bez náboženského vyznania štát napriek sčítaniu dlhodobo ignoruje. Preto je na mieste otázka, aký význam mala otázka o náboženskom vyznaní v sčítaní obyvateľstva, ak reálne zistenia nedokážu nič zmeniť. Výsledky sčítania obyvateľov jednoznačne preukázali, že občania bez náboženského vyznania sú dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti, tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu obyvateľstva, sú spolutvorcami jej histórie, morálky, vytvárajú hodnoty, kultúru, ekonomiku, platia dane, vychovávajú deti. Aj bez sčítania (v tomto prípade zo strany ŠÚ SR nepodareného a doslova zbabraného) vieme, že počet občanov bez náboženského vyznania sa bude čoraz viac blížiť k hodnotám, ktoré sú známe zo sociologických výskumov – teda približne 24%. Považujeme to za pozitívny trend, ktorý podporujeme a hlásime sa k nemu.
Kategórie: Stanoviská
Štítky: bezvyznania, evanjelická cirkev, katolícka cirkev, sčítanie obyvateľov
