Obrovský vplyv masmédií na formovanie spoločenskej mienky je všeobecne známy. Je snahou každej mienkotvornej skupiny práve prostredníctvom médií širokú verejnosť informovať o svojej existencii, cieľoch, zámeroch a aktivitách, ktoré majú celospoločenský význam. Humanisti sa dlhodobo, no neúspešné snažia preniknúť do slovenského mediálneho priestoru. Opakovane sme zasielali informácie o našich aktivitách do rôznych médií, najmä verejnoprávnych. Zaujímavosťou je, že sme sa nedočkali žiadnej odpovede, dokonca ani zamietavej. Domnievame sa, že tento stav vyplýva z legislatívnej nedokonalosti, ba priamo z nedodržiavania zákona a predpisov.

Legislatívne vstupy:

Zákon o vysielaní a retransmisii 308/2000 + novela z 1.1.2011

§ 3. – definuje typológiu programov vo verejnom záujme. Vychádzame z predpokladu, že verejný záujem by mal pokrývať potreby celej spoločnosti. V bode 6. nachádzame program reprezentujúci náboženskú činnosť. Absentuje však program určený pre občanov s nenáboženským svetonázorom. Takíto občania tvoria významnú skupinu v spoločnosti a myslím, že je jednoznačne vo verejnom záujme, aby aj takýmto občanom bol poskytnutý programový priestor. Do žiadneho iného programového typu nemožno vnútorné potreby takýchto občanov totiž zaradiť. Program týkajúci sa humanistickej etiky, nenáboženského svetonázoru, prirodzenej morálky atď. jednoznačne vo vysielaní absentuje.

§ 4. Poslanie a postavenie Rady – definuje Radu ako správny a organizačný orgán pre vysielanie a retransmisiu. Bod 1. definuje poslanie rady v presadzovaní záujmov spoločnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Je zjavné, že hneď v prvom bode Rada nedostatočne dbá na svoje poslanie, keď do týchto chvíľ nezaregistrovala absenciu programov určených pre občanov bez náboženského vyznania. Bod 2. hovorí o tom, že Rada dbá na uchovávanie plurality v spravodajských reláciách. V otázkach zasahovania náboženstva do verejného života dáva spravodajstvo len minimálny až nulový priestor pre názory občanov a organizácie, ktoré s daným stavom nesúhlasia. Až na výnimky súvisiace s neheterosexuálnymi občanmi je spravodajstvo oprostené od správ týkajúcich sa negatívneho postoja voči cirkvám. Ignorovaním tohto stavu Rada porušuje práve citovaný paragraf.

§ 16. – hovorí o povinnostiach vysielateľa. V bodoch a) a b) je jasne povedané, že je povinnosťou každého vysielateľa je zabezpečiť všestrannosť informácií, názorovú pluralitu, objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov. Ako to dodržujú televízie a hlavne tá verejnoprávna, keď v spravodajstve ani jedna jediná minúta nie je venovaná názorom, ktoré oponujú správam náboženského charakteru? (výstavby kostolov, prenájmy budov v majetku cirkvi, názory cirkvi na homosexualitu, antikoncepciu, interrupcie, náboženské vyučovanie a cirkevné školstvo, financovanie cirkví, daňové výnimky… obrovské množstvo spravodajstva prebehne obrazovkami bez jediného opačného názoru). Veľké množstvo spravodajstva má skrytý náboženský charakter. Správy o rôznych cirkevných podujatiach a akciách zaberajú slušné miesto v spravodajstve, ale ako náboženské sa samozrejme štatisticky nevyhodnocujú. Takéto vysielanie nie je samozrejme pluralitné a už vôbec nie objektívne.

Postrehy k vysielaniu RTVS:

Rada RTVS – vážne výhrady máme k zvláštnemu postaveniu Vladimíra Slováka, ktorý sa ako kňaz stal členom rady, vraj ako odborník na rozhlasové vysielanie. Je pravda, že pôsobil v rokoch 1994 až 2003 ako riaditeľ radia Lumen, čo však neznamená, že je odborník na rozhlasové vysielanie. Bývalých riaditeľov malých komerčných rádií sú celé desiatky, ťažko diskutovať o špeciálnej odbornosti jedného z nich. Tento člen rady sa nijako netají tým, že mieni v zmysle kresťanskej morálky bdieť nad vysielaním RTVS. Takýto individuálny postoj je v hrubom rozpore s ideálmi zákona 308 ako aj s verejným záujmom, ktorý má rada mať hlavne na zreteli. Záujem verejnosti totiž nie je záujmom jednej náboženskej skupiny, nech aj väčšinovej.

Zo záverečnej správy o činnosti RTVS z rokov 2010 a 2011 vyplýva, že náboženské vysielanie na STV neustále presahuje plánované hodnoty na STV1 v roku 2010 o 33,2% a STV2 o 23%. V roku 2011 o 6% na STV1 a 100% plnenie na STV2. V programovej skladbe tu máme celú plejádu náboženských programov určených pre veriacich občanov. Menovite: Prenosy z bohoslužieb, Náboženský magazín orientácie, Sféry dôverné, Slovo – príhovor na nedeľu, Sviatočné slovo, cyklus Môj príbeh, duchovné dokumenty, Poltón. Pre občanov bez náboženského vyznania je určených 0 relácií, ak pri troche snahy nerátam jedinú reláciu o vede z názvom VOLT. V samotnej typológii programov nenachádzame ani jeden, ktorý by bol špecificky určený pre napĺňanie vnútorných potrieb občanov bez náboženského vyznania. Typológia programov na RTVS: Dokument – Dramatika – Hudba – Náboženstvo – Spravodajstvo – Publicistika – Šport – Vzdelávanie – Zábava. Kde by sa dal zaradiť program o nenáboženských svetonázoroch? Humanizmus, racionalizmus, skepticizmus, filozofia, humanistická morálka a etika, kritika cirkvi poťažmo náboženstva?

Obrovská mediálna diera je námetom pre našu prácu vo vzťahu k médiám. Ideologická neutralita by mala byt neoddeliteľnou súčasťou aj mediálnej práce. 13,4% občanov tohto štátu ma nenáboženský svetonázor a sú médiami ignorovaní alebo prehliadaní. Navrhujeme v terminológii zákona ako aj vnútorných predpisov masmédií nahradiť slovo „náboženstvo“ slovom „svetonázor“. Táto drobná zmena umožňuje naozaj pluralitné a objektívne nazeranie na spoločnosť s jej náboženským aj nenáboženským svetonázorom.

Kategórie: Stanoviská

Štítky: médiá, náboženstvo, propaganda, RTVS, televízia