Za minulej vlády sa začalo modliť na Úrade vlády, za súčasnej vlády sa to chystá robiť časť poslancov každý rokovací deň v parlamente. S návrhom na pravidelné modlitby prišiel poslanec KDH Jozef Mikloško, ktorého vraj inšpirovali kolegovia z Obyčajných ľudí. Aj keď slobodné prejavovanie viery poslancom nemožno uprieť, analytikov zaráža, že k modlitbám má dochádzať práve na pôde zákonodarného zboru. Naša ústava totiž hneď vo svojom úvode deklaruje Slovenskú republiku ako štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
Podľa nášho názoru je náboženská viera súkromná vec každého človeka, ktorá patrí hlavne do kostolov a do domácností, ale nie do úradných priestorov na mediálne preukazovanie „duševnej čistoty“. Práca v NRSR je práca ako každá iná a nesúhlasíme s tým, aby poslanci čas, ktoré strávia v parlamente, premárnili modlením. Konečne by tak našli oficiálnu výhovorku na sedenie so založenými rukami a poberanie slušného platu, na ktorý sa im poskladáme všetci.
Predseda združenia mladých humanistov preto poslal p. Mikloškovi nasledujúce stanovisko:
Vážený pán poslanec Jozef Mikloško,
rešpektujem, že ako veriaci človek cítite potrebu prihovárať sa k Bohu. Predpokladám však, že ako veriaci človek a spoločenská autorita zvážite svoje aktivity týkajúce sa spoločného modlenia sa v parlamente, či dokonca zriadenia bohoslužieb. Mnoho robotníkov nemá čas si ani poriadne vystrieť chrbát, nie to ešte v kľude rozjímať. Navyše by som Vám rád pripomenul nasledovné slová:
Mat 6:5 „A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.“
Mat 6:6 „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“
Ponechajme prosím vieru vo svojich srdciach a nevyužívajme ju takým spôsobom, ktorý ju znevažuje.
S pozdravom,
Ivan Hamráček
Kategórie: Stanoviská