S komentármi na účasť biskupa Haľka na festivale Pohoda sa v posledných dňoch roztrhlo vrece. Ako nás však upozornil jeden z členov ETHOSu, ktorý osobne na festivale bol a mal príležitosť diskutovať s pánom biskupom, nie vždy tieto diskusie viedli ku kontroverzným záverom. Hoci sa ich diskusia viedla na témy považované za háklivé, z rozhovoru s biskupom odišiel náš člen s pocitom, že sa na viacerých veciach zhodli. Keďže náš dopisovateľ chcel zostať v anonymite, v opise ich rozhovoru ho budeme nazývať pseudonymom Pavol.

Možno si pán biskup z úvodu aj pomyslel, že Pavol za ním prišiel na výzvu istého figliara, ktorí na sociálnej sieti vyzýval účastníkov Pohody, aby chodili do Haľkovej spovednice a dali mu pritom svojimi hriechmi „zabrať“. Avšak Pavol svoju návštevu myslel smrteľne vážne. Ako dospievajúci sa totiž stal obeťou sexuálneho obťažovania zo strany kňaza, ktorý pred ním najprv nadával na homosexuálov a potom ho  nahováral  na sex. Hoci aj bez fyzických konsekvencií, nedá sa dodnes povedať, že by Pavol tento zážitok dokázal „hodiť za hlavu“.

Túto informáciu biskup Haľko ponechal bez komentára a zrejme privítal, že sa rozhovor začal zaoberať všeobecnejšou témou, či cirkev nedospeje časom k akceptácii vedeckého pohľadu na sexuálne potreby ľudí, podobne ako po určitom odpore akceptovala, že sa Zem točí okolo Slnka alebo že jednotlivé biologické druhy sú výsledkom evolúcie. Biskup sa pritom vyhranil voči niektorým názorom Freuda, ktoré považuje za prehnané, aj keď mu uznáva dosiahnutie určitého pokroku v psychológii, psychiatrii a v chápaní sexuality. Avšak dokázal akceptovať myšlienku, že mnohé psychické ochorenia môžu byť vyvolané sexuálnou traumatizáciou.

Diskutoval sa prípad štvorročného chlapca, ktorého sa snažili odnaučiť masturbácii a v dospelosti, keď si na tento otrasný zážitok spomenul, bol traumatizovaný tak, že ho na psychiatrii museli uväzovať k posteli. Biskup pripustil, že masturbácia je fyziologická potreba, ale zároveň deklaroval, že táto potreba musí byť pod kontrolou a že pokiaľ má človek správnu kresťanskú výchovu a dostatok pohybu, tak žiadne sexuálne potreby podľa neho nepociťuje.

Diskutujúci sa zhodli v názore, že na školách je potrebná kvalitnejšia sexuálna výchova, pričom žiaci majú byť vedení k zodpovednosti i rodičovstvu.

V čom však biskup Haľko neostal nič dlžný svojej povesti, bol jeho názor na homosexualitu a výchovu detí rodičmi s rovnakým pohlavím. Štúdie dokazujúce, že aj takéto deti si vedia vo svojom okolí nájsť vzor oboch pohlaví a jediným dôsledkom vyrastania v takejto rodine je, že sú tolerantnejšie, označil za zaplatené.

Napriek rôznosti názorov obaja diskutujúci dokázali viesť kultivovaný rozhovor a hoci miestami by sa tomu nedalo diviť, nevysmievali sa z názoru toho druhého. Rozišli sa v mieri. Avšak stačí to na to, aby sa svet posunul o niečo ďalej?

Kategórie: Názory

Štítky: biskup, homosexualita, LGBT