Dňa 5.4.2025 sa v Bratislave uskutočnil Pochod odvážnych na podporu obetí sexuálneho násilia. Jednou zo zastávok pochodu bola Konferencia biskupov Slovenska, kde mal prejav predseda ETHOSu Andrej Lúčny. Tento prejav uvádzame v obrazovej i textovej podobe:
Vážené odvážne, vážení odvážni!
Keby som mal možnosť vybrať jednu reportáž, ktorú by si povinne musel vypočuť každý občan Slovenskej republiky, bola by to reportáž verejnoprávnej televízie, ktorá pojednávala o jednom alarmujúcom prípade sexuálneho násilia, ktorého sa dopustil kňaz. Dovoľte mi z nej zacitovať:
So slzami v očiach si spomína na detstvo Juraj, ktorého zneužil kňaz. Prvý krát, keď mal 13 rokov.
„Nestalo sa to jeden krát, stalo sa to dva krát a mama o tom vedela. Druhý krát to bolo keď som mal 14, bolo to na jar a potom na jeseň zas. Bývali sme na malej dedine, od detstva som bol vedený k cirkvi. Každú nedeľu som pomáhal miništrovať. Za odmenu som dostával čokolády a to nielen od kňaza. Mama ma viedla k tomu, bolo to také duchovné očistenie. Z celej rodiny jedine dedko bol opačného názoru a tvrdil, že nemusím chodiť o kostola ak aj verím v Boha. Mama bola rada, že ma to baví a dávala mi nejaké drobnosti. A pán farár mi tiež sem-tam vedel kúpiť niečo sladké. Postupne to prerástlo nielen do čoraz častejších návštev kostola, ale aj fary. Jurajova mama tam chodievala upratovať. Raz ochorela, nemohla tam ísť. A pán farár jej zavolal, že má pre ňu nejaké lieky a jedlo jej pripravil teplé. Tak ma poslala aby som pomohol, bývali sme od fary od dve ulice ďalej. Keď som tam prišiel správal sa normálne ako vždy, nikdy som ho do toho času nevnímal ako zlého, vždy bol milý, bol usmiaty. Povedal mi, nech si sadnem, že mám chvíľu počkať. Potom sa objavil nahý a začal aj mňa vyzliekať. Hovoril mi, že je to bežná vec, ale nikto o tom nehovorí, lebo ľudia o takých veciach nechcú hovoriť a je to neslušné o tom s niekým rozprávať. Viem, že som chcel odísť, ale proste zavrel dvere, začal ma vyzliekať, držal mi ruku na ústach, aby som nekričal, a …“ Tu sa Jurajov hlas zlomil.
Niekoľko mesiacov sa to neopakovalo, pri stretnutí sa rozprávali ako predtým. A v nedele chodieval Juraj stále miništrovať. Zlom prišiel o necelý polrok, keď sa to znovu zopakovalo.
„Nechcel som tam chodiť viac krát od toho prvého zneužitia a nebol som tam ani raz už sám. Mame som nepovedal, prečo tam nechcem chodiť. Druhý krát sa to zopakovalo priamo pred mamou. A ona s tým nič nerobila. Len tam sedela a po chvíli odišla domov a nechala ma tam s ním. Doma mi celý čas vysvetľovala, že sme jeho sluhovia, že sme boží sluhovia a že tak to má byť a má nám to byť cťou.“
To je koniec úryvku z tejto reportáže, ktorý dúfam počúvali aj cirkevné autority sídliace na tejto adrese. A že tieto slová, z ktorých je mne zle, v nich nevzbudili erotické fantázie ale hanbu. Pretože je naozaj hanbou, že na Slovensku sa za sexuálny delikt spáchaný na deťoch do väzenia dostal jediný kňaz a aj to len taký, čo ho vylúčili z cirkvi. V ďalších prípadoch súd skončil podmienkou a ešte oveľa viac sa pred súd vôbec nedostalo, pretože potenciálni svedkovia z radov cirkvi hrubo zneužívajú zmluvu Slovenska s Vatikánom – idúcou ďaleko za rámec spovedného tajomstva – na to, aby odmietli vypovedať na polícii a zabránili tak zhromaždeniu dôkazov potrebných pre súdne konanie. Katolícka cirkev na Slovensku nevypočula ani svojho pápeža, ktorý ju vyzval, aby svoje rady očistila od zločincov siahajúcich na deti. Škodí si tým sama, ale hlavne spôsobuje utrpenie obetiam týchto zločinov. Páni biskupi, nastal čas zmenu. Ak je pedofil, ktorý sa dopustil násilia na deťoch, kňazom, nie je to poľahčujúca okolnosť ale priťažujúca. Rovnako ako je tomu v prípade učiteľov, ktorých štát dokáže pohnať na zodpovednosť a po zásluhe potrestať aj päťnásťročnými trestami. Nám nejde o to, aby slovenské matky prestali veriť v Boha, ale o to, aby ich táto viera nemýlila v tom, čo je zločin a čo nie.
Ďakujem.
Kategórie: Aktivity
Štítky: obete zneužívania, odluka cirkví od štátu, pochod, Pochod odvážnych, sekularizmus, sexuálne násilie, znásilnenie, zneužívanie deti, zneužívanie detí kňazmi