Vysoká podpora klérofašizmu je na Slovensku stále veľkým problémom. Podľa prieskumu agentúry NMS má takmer tretina Slovákov pozitívny vzťah k slovenskému klérofašistickému štátu z rokov 1939-1945 a pätina ľudí vníma sympaticky Jozefa Tisa – katolíckeho kňaza a prezidenta, ktorý podpisoval deportácie 70-tisíc slovenských židovských občanov do vyhladzovacích táborov a ešte za to aj platil nacistom.
Najväčšie sympatie k tomuto obdobiu prejavujú mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov – generácia, ktorá sama žiadny totalitný režim nezažila. Desivé je, že len tretina ľudí vôbec vie, čo sa stalo 14. marca 1939. Je to zlyhanie školstva, ale ešte viac výsledok systematickej manipulácie zo strany katolíckej cirkvi a extrémistických politikov.
Z prostredia katolíckej cirkvi dodnes nezaznelo jednoznačné odsúdenie klérofašizmu a vojnového zločinca Jozefa Tisa. Predseda KBS Bernard Bober sa v rozhovore pre Aktuality len trápne vyhováral, že nechce hodnotiť vojnový slovenský štát, lebo Jozef Tiso tu už nie je a nemôže sa brániť. Tvrdil, že tento štát či úloha Tisa ešte neboli historikmi objektívne zhodnotené. Historici pritom tvrdia úplný opak – na hodnotení tohto obdobia je podľa nich odborná zhoda.
Ulica vo Varíne
Jedným z našich hlavných cieľov musí byť aj odstránenie pamätníkov klérofašizmu z verejného priestoru. Je hanba, že ešte v dnešnej dobe tu máme rôzne „pútnické miesta“ na oslavu vojnových zločincov. Tieto pamätníky urážajú obete, podporujú extrémizmus a šíria klamstvá o našej histórii.
Najznámejším príkladom bola ulica vo Varíne, ktorá bola pomenovaná po Jozefovi Tisovi. Tá bola koncom minulého roka po dlho trvajúcich sporoch konečne premenovaná. Je to úspech najmä Lenky Tichákovej, ktorá napriek nepochopeniu a urážkam mnohých spoluobčanov neustúpila.
Tento mesiac nezákonnosť názvu ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne definitívne potvrdil aj Najvyšší správny súd, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť obce proti uzneseniu nižšieho súdu. Informovala o tom generálna prokuratúra.
Busta a tabuľa v Rajci
Ďalšia dobrá správa prišla z mesta Rajec. Poslanci rajeckého mestského zastupiteľstva rozhodli o odstránení busty Ferdinanda Ďurčanského z Námestia SNP. V tajnom hlasovaní schválili jej odstránenie do troch mesiacov.
Ďurčanský pôsobil ako funkcionár Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a bol horlivým stúpencom klérofašistického režimu, v ktorom vykonával rôzne ministerské funkcie. Po vojne ušiel do zahraničia a bol v neprítomnosti odsúdený ako vojnový zločinec.
Aj v tomto prípade rozhodnutiu mestského zastupiteľstva predchádzali roky trvajúce spory. Existenciu busty riešilo mestské zastupiteľstvo aj polícia, prokuratúra a vláda. Celkovo táto busta stojí na námestí už štrnásty rok, priamo pred múzeom a oproti mestskému úradu. Rozhodnutie o jej odstránení vítalo aj Slovenské protifašistické hnutie.
Okrem toho bola odstránená aj pamätná tabuľa pripomínajúca pôsobenie Jozefa Tisa v Rajci, ktorá bola donedávna umiestnená na budove starej fary.
Ďalšie pamätníky
Je skvelé, že pamätníkov na oslavu klérofašizmu je ich čoraz menej a že sa s tým konečne začalo niečo robiť. Niektoré tu však stále ešte zostali, napríklad socha Tisa, ktorá stojí už vyše 20 rokov v tzv. panteóne slovenských dejateľov v Čakajovciach pri Nitre. Práve toto je jedno z „pútnických miest“ klérofašistov, ktorí tu každý rok v marci organizujú celoslovenské oslavy výročia vzniku klérofašistického štátu a k nohám Tisovej sochy chodia klásť spomienkové vence.
Na ďalšie problematické miesto, ktoré sa nachádza v Bratislave, upozornil Simon Štefanka: „Hovorí sa, že Tisov hrob je na Martinskom cintoríne. Ale to už dávno nie je hrob. Je to pamätník prezidentovi fašistického štátu, ktorý poslal na smrť desaťtisíce vlastných občanov. A doteraz tam stojí. Upravený. S kvetmi. So sviečkami. Kto to platí? Kto to dovoľuje? Toto nie je pietne miesto. Je to hanba. Pamätník zločincovi nemá čo robiť na verejnom cintoríne. Odstráňme ho. Slovensko si má ctiť obete. Nie ich vrahov.“
V skutočnosti už takmer dve desaťročia spočívajú telesné pozostatky Tisa v nitrianskej katedrále. Miesto na Martinskom cintoríne v Bratislave preto nie je žiadny hrob, ale ide o ďalšie tradičné miesto stretnutí klérofašistov, ktoré by bolo vhodné odstrániť.
Kategórie: Názory
Štítky: fašizmus, Jozef Tiso, klérofašizmus, Slovenské protifašistické hnutie, slovenský štát, vojna
