Otázky pre kandidátku na komisárku pre deti Janette Motlovú

1. V čom podľa Vás môže byť detská ombudsmanka deťom najviac nápomocná? 

Myslím, že Komisárka má byť dôležitou osobou pre všetky deti na Slovensku, ktoré potrebujú pomoc a podporu na to, aby boli vypočuté, videné, prijaté a akceptované rodinou, komunitou, školou a spoločnosťou. Má budovať kvalitnú sieť spolupracujúcich inštitúcií a expertov a s ich podporou vyhľadávať a vytvárať príležitosti pre zvyšovanie kvality života detí. Má byť súčasťou identifikácie a zviditeľňovania nielen dlhodobých, ale aj novovynárajúcich sa potrieb detí žijúcich na Slovensku, má komunikovať s kľúčovými partnermi na úrovni štátu a mimovládneho sektora, navrhovať odporúčania, spolupracovať na ich realizácii a dohliadať na ich zmysluplnú a efektívnu implementáciu. A som presvedčená, že nevyhnutnou úlohou Komisárky je vytvárať priestor pre pravidelné a zmysluplné stretnutia a diskusie s deťmi a tínedžermi naprieč regiónmi, naprieč sociálnymi vrstvami, naprieč národnostným zastúpením. Pretože len vďaka tomu lepšie porozumie prežívaniu detí na Slovensku a vie byť vnímavá k ich akútnym a aj dlhodobým potrebám.

2. Aké Vaše skúsenosti dávajú predpoklad úspešného výkonu funkcie, o ktorú sa uchádzate? 

Myslím, že sú to tri balíky dôležitých zručností a poznania, ktoré sú mojou súčasťou a vďaka ktorým by som mohla byť úspešná.

Jedným balíkom sú životné skúsenosti, ktoré mi dávajú príležitosť potreby detí nielen vidieť, ale im aj rozumieť. Druhým balíkom sú skúsenosti, ktoré som získala počas svojho odborného a profesijného rastu. Tretí balík sú skúsenosti, ktoré som získala riadením a vedením ľudí. Najskôr ako zakladateľka neziskových organizácií, neskôr ako riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Verím, že všetky tieto tri balíky skúseností môžu byť tými, ktoré Úradu komisárky pre deti dajú to, čo som presvedčená, že potrebuje – dôstojnosť a zmysel.

3. Boli deti a ich práva vždy v spektre vášho vnímania? 

Rozumiem emóciám a prekážkam detí a ich rodín žijúcich v chudobných a vylúčených komunitách, deťom so zdravotným postihnutím, deťom v náhradných rodinách, šikanovaným či odmietaným deťom, deťom s inou národnosťou a kultúrou v našej spoločnosti. Rozumiem rodičom a odborníkom, ktorí sa musia vyrovnávať s prekážkami a nepochopením potrieb dieťaťa, bojovať s frustráciou z neúspechu pri hľadaní pomoci, podpory, porozumenia. To všetko sú skúsenosti, ktoré som zažila počas svojho života sama ako dieťa, ako rodič, či ako pomáhajúca profesionálka.

4. Z čoho plynie vaše presvedčenie, že ste na post komisárky pre deti odborne pripravená?

Pracovala som s deťmi a mládežou z rôznych znevýhodnených skupín, mala som príležitosť načúvať ich potrebám a hľadať spôsoby, ako im mieru znevýhodnenia zmierniť. Najskôr som tvorila úspešné a inovatívne zážitkové aktivity priamo pre znevýhodnené deti a mládež na regionálnej úrovni. Neskôr som pochopila, že ak chcem skutočne pomáhať, musím hľadať spôsoby, aby to, čo robím, mohli a vedeli robiť kdekoľvek na Slovensku. Tak som sa dostala k tvorbe vzdelávacích programov pre mladých lídrov, učiteľov a pomáhajúcich profesionálov, v neziskovkách, aj štátnych inštitúciách. Neskôr som sa začala vzdelávať aj biznis sektor o inkluzívnom prístupe k zamestnancom a zákazníkom zo zraniteľných skupín v spoločnosti, pretože som pochopila, že spoločenská zodpovednosť je téma, ktorá mi môže pomáhať vytvárať inkluzívne prostredie. A inkluzívne prostredie zasa prispieva k tomu, aby deti mohli skutočne rásť, rozvíjať sa a neskôr aj nachádzať vieru, že ich spoločnosť prijme takých akí sú, aj s ich potrebami a prekážkami, ktoré im nedovolia využívať všetky príležitosti okolo nich. Vykreovala som prvé inovatívne nástroje (na európskej úrovni jedinečné) na porozumenie a pochopenie prekážok, s ktoré niektoré cieľové skupiny musia prekonávať prekážky, našla finančné prostriedky, rozbehla úspešné a dlhodobé programy, ktoré neskončili pri ukončení finančnej podpory. V rámci práce vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) som získala dôležitý prehľad o systéme poradenstva a prevencie a viac porozumela potrebe pravidelného zisťovania dát o duševnom zdraví detí a tvorbe kvalitných diagnostických nástrojov. Spolu s kolegami sa nám podarilo pripraviť a nastaviť prvé štandardy odborných činností v systéme poradenstva a prevencie, ktoré podporia kvalitu poradenského procesu a eliminujú mieru odborného zlyhania pri diagnostike či intervenciách. To všetko sú predpoklady, ktoré mi dávajú balík zručností, vedomostí a skúseností, ktorý viem využiť pri nastavovaní vízie, misie, aktivít Úradu Komisárky pre deti.

5. Po pani Tomanovej bude treba Úradu komisára pre deti dať novú tvár, novú víziu. Ste pripravená prijať aj túto manažérsku rolu lídra ?

Za posledné viac ako tri roky som preukázala, že dobrým vedením a vytváraním podporného a motivačného prostredia dokážeme rozbehnúť aj  dlhodobejšie stagnujúcu inštitúciu. Získala som skúsenosť s riadením štátnej inštitúcie, jej rozvojom, kde z pôvodného počtu 59 zamestnancov v roku 2018  je dnes takmer 200 zamestnancov a 10 pracovísk v regióne. Myslím, že táto skúsenosť ma len utvrdila v mojej filozofii práce s ľuďmi, že umením nie je stať sa riaditeľkou. Umením je  viesť  inštitúciu tak, aby som vytvárala prostredie, ktoré dáva zamestnancom príležitosť nielen pracovať, ale aj rozvíjať sa a cítiť, že za nimi niekto stojí  a dôveruje im.  Vďaka tomu sa do práce dokážu tešiť aj vtedy, keď ich čaká veľmi náročný deň.

6. Aké prednosti vidíte u seba v porovnaní s protikandidátmi? 

To neviem a ani nemôžem relevantne posúdiť. Musela by som poznať nielen ich pracovný život, ale najmä ich životnú cestu. Pretože tá nám dáva tú správnu mieru skúseností,  motivácie a odhodlania, aby sme dokázali prekonávať aj tie najnáročnejšie prekážky a najväčšie výzvy v situáciách, kedy je to potrebné.

Kategórie: Články

Štítky: , , ,

Ethos (má 170 príspevkov)

Komentáre