V poslednej dobe všade počujeme o prenasledovaní kresťanov. Celá táto cirkevná kampaň viac-menej začala po útoku na kostol v Egypte v januári 2011 (ktorý samozrejme tiež odsudzujeme a ľutujeme tých, ktorí boli pritom zabití). Odvtedy cirkevní predstavitelia tvrdia, že kresťania sú „najprenasledovanejším náboženstvom na svete“. Ale čo je na tom pravda?

Keďže kresťanstvo je celkovo najviac rozšírené náboženstvo a oficiálne sa k nemu hlási asi tretina ľudí na svete, je logické, že v absolútnych číslach majú zrejme aj najväčší počet prenasledovaných. Ak však porovnáme, aké percento z celkového počtu kresťanov na svete je prenasledovaných a aké percento z celkového počtu napr. bahajcov je prenasledovaných, tak to druhé číslo bude oveľa vyššie. Väčšina kresťanov totiž žije v Európe, severnej či južnej Amerike, kde im žiadne prenasledovanie nehrozí. O tom však cirkevní predstavitelia mlčia, a preto je ich tvrdenie zavádzajúce. Je to ako keby sme povedali, že v Poľsku najviac kradnú katolíci – keď je tam katolík skoro každý, tak to v absolútnych číslach zrejme tiež bude pravda, všakže.

Už aj katolícki politici v parlamente presadili vyhlásenie, ktorým naša vláda odsúdi násilné činy proti kresťanom vo svete. A zase sa musíme pýtať – prečo proste neodsúdili násilie proti akejkoľvek skupine na základe jej náboženského alebo nenáboženského svetonázoru? Či sú všetci ostatní podľa KDH menej dôležití a ich utláčanie nikoho netrápi?

Tým sa celá vec však ešte neskončila. Niektorí naši kresťanskí aktivisti totiž našli skutočnú príčinu problému. Na vine ani tak nie sú ti moslimskí fanatici, ktorí v Egypte spáchali hore uvedený útok na kostol, ale v prvom rade vraj sekularizmus v Európe. Už sa aj v slovenských médiách objavili propagandistické články o „odkresťančenej“ Európe, ktorá nedokáže pomôcť prenasledovaným kresťanom inde na svete. Europoslankyňa za KDH dokonca pri príležitosti Dňa nespravodlivo stíhaných vyhlásila, že Európska únia stíha kresťanov ako kedysi komunisti v ČSSR, čo je úplne absurdné a je to v postate aj urážka obetí minulého režimu.

Je prirodzený vývoj, že ľudia pod vplyvom vedeckého poznania a vzdelávania postupne upúšťajú od svojej viery, takisto ako to, že postupne dochádza k odluke cirkví od štátu. Skutočná náboženská sloboda môže totiž byť len tam, kde neexistuje žiadne „jediné správne“ štátom propagované a financované náboženstvo.

Keby sa podarilo uskutočniť odluku všetkých náboženstiev od štátu všade na svete, zrušiť nezmyselné zákony o rúhaní ako aj všetky ostatné zákony, ktoré zvýhodňujú jedno náboženstvo oproti ostatným (alebo aj ateizmu), pomohlo by to určite aj kresťanom v tých krajinách, kde sú v menšine a kde sú (na rozdiel od tých európskych) skutočne prenasledovaní. Je teda otázka, o čo cirkevníkom vlastne ide – či chcú naozaj pomôcť kresťanom v Egypte, alebo skôr zneužívať ich utrpenie pre svoje vlastné politické ciele.

Kategórie: Názory

Štítky: KDH, kresťanstvo, náboženská sloboda, prenasledovanie, sloboda vierovyznania