Neverím v Boha. Nie kvôli prieskumu

Tento článok sa pokúsi v krátkosti reagovať na tvrdenia, ktoré sa objavili v článku Verím v Boha, aj napriek prieskumu od Adely Banášovej, pretože je to zbierka emocionálnych reakcií, a nie argumentov a faktov.

“Nikdy som si nemerala IQ, ale vďaka tomuto prieskumu aspoň viem, kam patrím, a som vďačná, že aj napriek môjmu hendikepu s IQ sem môžem prispievať.” 

Ak výskum ukazuje koreláciu medzi inteligenciou a vierou v boha, v smere, že menej inteligentní ľudia častejšie v boha veria, neznamená to, že všetci čo v boha veria sú podpriemerne inteligentní. To, že to autorka zobrala osobne neznamená, že ona musí byť menej inteligentná. Jednoducho dáta hovoria, že táto korelácia tu je, a ak sa jej tento fakt nepáči, tak smola, ale fakty sú fakty. To, že je niekto ateista automaticky neznamená, že je inteligentnejší, a ani to, že je niekto veriaci neznamená, že je idiot.

“Najčastejšie argumenty ateistov sú tie, že keby Boh existoval, tak nedopustí to a ono… Najmä všetko to utrpenie. Je skutočne vysoko „inteligentné“ si myslieť, že Boh je niečo medzi Džinom vo fľaši a Vilom Rozborilom, ktorý vám splní všetky želania a nechá vás žiť v Miami bez zubného kazu. ”

Argument, že ak by boh existoval, nedopustil by to či ono, vôbec nepatrí k tým najčistejším a dokonca ani validným. Ateisti si totiž vedia predstaviť aj zlého boha, napríklad toho judeo-kresťanského.

“Dá sa povedať, že Boh Starého zákona je najnepríjemnejší charakter všetkých výplodov ľudskej fantázie: žiarlivý a hrdý na to; malicherný, nespravodlivý a neodpúšťajúci čudák; pomstychtivý, krvilačný etnický čistič; mizogýnny (ženy nenávidiaci), homofóbny (homosexuálov nenávidiaci), rasistický, infanticídny (deti vraždiaci), genocídny (národy nivočiaci), filicídny (vlastné deti vraždiaci), odporný, megalomanický (velikášstvom trpiaci), sadomazochistický (zvrátene krutý), vrtošivo zlomyseľný tyran.” Richard Dawkins

Normálne sa tento argument používa v zmysle, že ak by aj takýto boh existoval, tak, ako vravel Christopher Hitchens, nebol by hodný uctievania. Pretože ak by utrpeniu mohol zabrániť a nespraví to, tak si to jednoducho nezaslúži. Alebo ako to vystihol už dávno Epicurus

“Chce Boh zabrániť zlu, ale nedokáže to?
Potom nie je všemocný.
Je toho schopný, ale nechce?
Potom je zlomyseľný.
Je oboch tak schopný, ako to aj chce?
Tak odkiaľ sa berie zlo?
Nedokáže zlu zabrániť a ani to nechce?
Prečo ho potom nazývať Bohom?”

“Inteligentní ľudia sú totiž takí inteligentní, že to vedia lepšie než Boh.”

Vôbec nie. Inteligentní ľudia si len myslia, že ak príde nejaký človek, a tvrdí, že hovorí v mene božom, tak je pravdepodobne buď šialený, alebo sa snaží boha zneužiť na ovládanie ľudí.

“Inteligentný človek verí iba tomu, čo videl svojím zrakom, ktorý je taký nedokonalý, že si nevšimne ani známeho na chodníku a nerozlíši Pyca od Sajfu.”

Opäť vedľa. Inteligentný človek si uvedomuje nedokonalosť ľudského tela, a práve preto sa spolieha na vedeckú metódu a prístroje, ktoré sú omnoho presnejšie. Vzhľadom na to, že väčšina božích vnuknutí a zjavení sa spolieha práve na ľudské, nedokonalé svedectvo, tak sa táto ironizácia ateistického pohľadu obracia späť na autorku. K tomu pripájam video, ktoré sa tu už niekoľkokrát objavilo, a objasňuje to.

“Inteligentný človek sa spolieha na svoj mozog s kapacitou využitia poťažmo päť percent.”

Toto je absolútny mýtus a nezmysel.

“Inteligentný človek využíva takzvané kritické uvažovanie, čiže aplikuje kritériá, ktoré si vyskladal z milizlomku skúseností a vedomostí a celé to riadi tým istým už spomínaným mozgom. Inteligentný človek sa spolieha sám na seba, čím opäť naznačuje, že skutočne „pochopil“ zmysel Boha ako asistenta na dosiahnutie cieľov.”

Kritické myslenie je spôsob myslenia, ktoré ma práve zabrániť tomu, aby človek tvrdil alebo veril niečomu napriek tomu, že “ si (názor/vieru) vyskladal z milizlomku skúseností a vedomostí“. Inteligentný človek sa ani zďaleka nespolieha len na seba. Spolieha sa na kritické myslenie, fakty, dôkazy a ľudí ktorým verí.

“Z výskumu ďalej vyšlo, že deti prirodzene veria v Boha, kým nenastane akt dospievania. Alebo inými slovami – akt programovania sa na dospelácku kritickú myseľ podľa nespočetných a veľmi rôznych vzorov v okolí. Ako už aj starý dobrý Jung povedal – všetci ľudia majú v sebe zakódovanú túžbu nájsť Boha.”

Z výskumu vzišlo, že deti majú prirodzenú tendenciu veriť všetkému, čo im dospelí povedia, teda do určitého veku. Toto ukázalo mnoho výskumov, Ak im dospelí tvrdia, že existuje boh, deti tomu veria. “Programovanie na dospelácku kritickú myseľ” sa nazýva vzdelávanie, a ak podobný postoj ako autorka k nemu má väčšina veriacich, nemôžeme sa výsledkom výskumu čudovať.

“Mojím skromným IQ si však dovolím domnievať sa, že medzi inteligenciou a múdrosťou je priepastný rozdiel v takej mierke, ktorá sa „inteligentovi“ logicky vysvetliť nedá.” 

Medzi inteligenciou a múdrosťou je priepastný rozdiel, ale o tom výskum vôbec nehovoril a teda neviem akú to má s ním spojitosť.

Ak sa autorka cíti dotknutá tým, že inteligencia koreluje s ateizmom, čo je fakt, tak je to škoda pre ňu, ale na samotnom fakte to nič nemení. Ako som písal, neznamená to, že každý kto je ateista je inteligentný, a každý kto je veriaci je idiot. Ale to, že niekoho dokáže takto rozcítiť jeden výskum hovoriaci o jednoduchej korelácií, tak to mi príde divné.

Kategórie: Názory

Štítky: , ,