Nadávanie ateistu/ky (Návrh alternatívy k novoročnému predsavzatiu)

Som ateista. Myslím si, že teória veľkého tresku a Darwinova evolučná teória popisujú vesmír a svet dobre a hypotéza, že existuje boh, je zbytočná. Napriek tomu sa často počujem ako zvolávam alebo nadávam “boha, doboha, preboha, prekristoverany, ježišmarja, ježišikriste…”. A to mi nedáva zmysel. Prečo ja, ako ateista nadávam na boha? A dá sa s tým niečo urobiť?

Je zjavné, že tie slová mám naučené od okolia a vyslovujem ich podvedome v krízových situáciách. Nahnevá ma niečo a hneď vyslovím “boha”, ani neviem ako. Prekvapí ma nejaká neočakávaná správa: “ježišmarja”… Vyslovovanie týchto slov je pevne zviazané so silnými emóciami. Možno by sa mohlo zdať, že až tak pevne, že sa s tým nedá nič robiť. Je to skutočne tak? A ak nie, čo by mohlo pomôcť?

Tieto zvolania a nadávky sú silno spojené s emóciami. Sú ale málo efektívnym nástrojom na kontrolu emócií. Tu by mohol byť kľúč, ako eliminovať nadávky: dostať pod kontrolu emócie. Ako na to? Sú dva spôsoby, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Prvý spôsob: Ak sa mi podarí si vyslovenú nadávku uvedomiť, treba sa zastaviť a skúsiť vyjadriť emóciu, ktorá ju vyvolala. Príklad: “Boha!” – uvedomím si, že som to vyslovil, uvedomím si, prečo som to vyslovil (prežívanie pocitu hnevu) a vyjadrím to: “Som nahnevaný!”. Pomôže vyhnúť sa emocionálne zafarbeným výrazom (napríklad: Som nasratý!), lebo emócie sú chytľavé a zbytočne zaberajú priestor na racionálne riešenie vzniknutého problému.

Druhý spôsob si naviac vyžaduje pomoc od okolia. Ak sa mi nepodarí si vyslovenú nadávku uvedomiť, som odkázaný na pomoc okolia. Je to síce mimo našej kontroly, ale sami ho môžeme používať voči okoliu, ísť mu tak príkladom a dúfať, že v prípade potreby tento spôsob použije okolie voči nám. Tiež môžme aktívne poprosiť našich blízkych, aby nás na to upozorňovali.

Spočíva v pokuse o pomenovanie emócie, ktorú nadávajúca osoba prežíva:

O: “Boha!”

J: “Asi si nahnevaný.” Alebo “Zdá sa, že ťa niečo nahnevalo.”

To by malo pomôcť uvedomiť si, že sa niečo deje a vlastne prejsť na prvý spôsob.

Hypotéza

Postupne by sa mali nadávky samé od seba eliminovať a nahrádzať presnejším popisom svojich emócii. Malo by to byť efektívnejšie, pretože okoliu sa dá na vedomie skutočná emócia, ktorú prežívame a dovolí okoliu zachovať si odstup narozdiel od nadávky, ktorá môže vyvolať napätie a namiesto využitia energie okolia na riešenie problému sa okolie začne pripravovať na obranu pred útokom.

Prečo je to alternatíva novoročného predsavzatia

Predstavujem si novoročné predsavzatie niečo ako “Prestanem používať náboženské nadávky”. Lenže z toho, ako funguje proces vyslovovania nadávok v súčasnosti a tiež z návrhu, ako nahradiť nadávky je jasné, že neprestanem nadávať zo dňa na deň a hneď dnes by som si mohol začať vyčítať, že som novoročné predsavzatie nedodržal. Alebo by som si mohol dať ako predsavzatie postupné znižovanie frekvencie používania nadávok čo by vyžadovalo enormné úsilie sledovania nadávania. V každom prípade by som si vytvoril nástroj kontroly (mocenský nástroj), ktorý by mohol byť živnou pôdou na výčitky. A to nechcem.

Kategórie: Ateizmus, Články

Štítky: ,

Ján Šajban (má 2 príspevkov)

Komentáre