V Iráne aktuálne prebieha vlna masívnych celonárodných protestov, ktoré sú považované za najvážnejšie ohrozenie teokratického režimu za posledné roky. Demonštrácie, ktoré vypukli koncom decembra minulého roku kvôli katastrofálnej ekonomickej situácii a vysokej inflácii, sa rozšírili do viac ako 100 miest. Pôvodne ekonomické požiadavky prerástli do výziev na zmenu režimu a pád teokracie.
Iránske bezpečnostné zložky sa snažia protesty násilne potláčať. Oficiálne zdroje a ľudskoprávne organizácie potvrdili desiatky mŕtvych a stovky zatknutých. Od 8. januára úrady zaviedli úplný výpadok internetu v celej krajine, aby sťažili koordináciu protestov a zabránili šíreniu záberov z násilných stretov do zahraničia. Iránsky najvyšší vodca Alí Chameneí vyhlásil, že teokracia neustúpi a demonštrantov označil za agentov riadených zo zahraničia, najmä zo strany USA a Izraela. Nič nové – už dávno je zvykom, že každý totalitný režim, proti ktorému sa ozvú vlastní občania, ich označuje za „agentov cudzích mocností“.
Sekulárny štát
Teokratický režim bol v Iráne nastolený v roku 1979 po islamskej revolúcii, ktorá zvrhla prozápadnú monarchiu šacha Mohammada Rezu Pahlavího. Tento proces premenil Irán z tisícročnej monarchie na teokraticiu postavenú na princípoch politického islamu. Boli vytvorené inštitúcie ako „Najvyšší vodca“ a „Rada strážcov“, ktoré majú právomoc vetovať zákony parlamentu a kontrolovať kandidátov vo voľbách podľa islamského práva šaría.
V súčasnosti tento systém však podporuje čoraz menej ľudí. Hoci nepokoje pôvodne vyvolala katastrofálna ekonomická situácia, inflácia a pád meny, hnev verejnosti sa rýchlo obrátil proti samotným základom náboženského štátu. Podľa prieskumov si drvivá väčšina Iráncov želá demokraciu a až 73% z nich podporuje oddelenie náboženstva od štátu. Demonštranti v uliciach okrem iného skandujú aj heslá ako „Chceme sekulárny štát“ a „Nie mulláhom“. Pre mnohých sa náboženstvo stalo symbolom štátneho útlaku. Podľa analytikov ide o najväčšiu krízu legitimity režimu od roku 1979.
Napriek nejednotnosti v tom, aký systém by mal teokraciu nahradiť (časť demonštrantov podporuje demokratickú a sekulárnu republiku bez vplyvu duchovenstva, časť konštitučnú monarchiu pod vedením syna zosadeného šacha), panuje široká zhoda na potrebe systémovej zmeny.
Práva žien
V popredí hnutia za sekularizmus stoja aj ženy, ktorým teokratický režim nanucuje povinné nosenie hidžábu a obmedzuje ich slobody. Hnutie „Žena, život, sloboda“ z roku 2022 bolo jasným prejavom tohto odporu. Vzniklo potom, čo 22-ročná iránska Kurdka Mahsa Amini bola v Teheráne zatknutá mravnostnou políciou za údajne „nesprávne nasadený hidžáb“ a o tri dni neskôr zomrela v nemocnici na následky zranení hlavy spôsobených bitkou vo väzbe. Zhromaždenie v Bratislave za dodržovanie ľudských práv žien v Iráne sme vtedy podporil aj ETHOS.
Ženy sú v iránskom právnom systéme považované za občanov druhej kategórie: Majú nerovné práva pri rozvode, dedičstve a starostlivosti o deti, výpoveď ženy pred súdom má polovičnú váhu oproti výpovedi muža, vydaté ženy potrebujú písomný súhlas manžela na získanie pasu alebo vycestovanie do zahraničia. Manžel má zákonné právo zakázať manželke vykonávať prácu, ktorú považuje za nezlučiteľnú s „rodinnými hodnotami“.
Od konca roka 2024 platí nový, 74-článkový zákon, ktorý zavádza extrémne tresty za nedodržiavanie povinného zahaľovania. Ženám hrozia pokuty vo výške až 20-násobku priemerného mesačného platu, bičovanie a tresty odňatia slobody od 5 do 15 rokov za opakované porušenia. Režim využíva kamerové systémy s umelou inteligenciou na identifikáciu žien bez hidžábu v autách, na uliciach a v nákupných centrách. Napriek hrozbe väzenia iránske ženy v týchto dňoch verejne odhadzujú či pália hidžáby na protestných zhromaždeniach.
Kategórie: Články
Štítky: demokracia, Irán, islam, ľudské práva, práva žien, protest, šaría, sekularizmus, teokracia
