Zaujímavá správa prišla nedávno zo Švajčiarska. Ako informoval tamojší štatistický úrad, už 34 % obyvateľstva sa nehlási k žiadnemu náboženstvu. Ľudia bez vyznania tak prvýkrát prečíslili aj katolíkov, ktorých podiel klesol na 32 %. Za nimi sa umiestnili Evanjelická reformovaná cirkev (21 %) a iné náboženské spoločnosti (13 %).

Vekové a regionálne rozdiely

Zatiaľ čo katolíckej aj evanjelickej cirkvi dlhodobo ubúdajú ovečky, skupina bez vyznania za posledných 50 rokov neustále rastie a od roku 2010 zaznamenala nárast o viac ako 13 percentuálnych bodov. V niektorých regiónoch dokonca tvorí už väčšinu obyvateľstva. Ľudia bez náboženského vyznania sú v priemere skôr mladí. Vo vekovej skupine 25 až 34 rokov predstavoval ich podiel v roku 2022 až 42 %, zatiaľ čo v najstaršej vekovej skupine nad 75 rokov len 16 %.

Náboženské zloženie obyvateľstva sa v jednotlivých kantónoch značne líši. V Basel-Stadt (56 %) a Neuchâtel (53 %) sa väčšina obyvateľov nehlási k žiadnej náboženskej spoločnosti. V kantónoch Nidwalden (24 %), Obwalden (22 %), Uri (19 %) a Appenzell Innerrhoden (15 %) je tento podiel podstatne menší. Vo všeobecnosti je obyvateľstvo bez náboženskej príslušnosti menej zastúpené vo vidieckych oblastiach Švajčiarska ako v mestských oblastiach.

Mnohí vystúpili z cirkvi

V posledných rokoch bol počet Švajčiarov, ktorí vystúpili z cirkví, rekordne vysoký. Tak ako inde, aj tam si katolícka cirkev pokazila svoju reputáciu najmä systematickým ututlávaním prípadov zneužívania.

Prieskumy ukázali, že približne dve tretiny ľudí bez náboženskej príslušnosti boli vychovaní v rodinách, ktoré sa hlásili k nejakému náboženstvu. Približne polovica týchto ľudí sa predtým hlásila k rímskokatolíckej cirkvi a 40 % k evanjelickej cirkvi. Hlavným dôvodom vzdania sa náboženskej príslušnosti bol, že stratili náboženskú vieru alebo ju nikdy nemali. Ďalší boli nespokojní s cirkvou ako inštitúciou a nesúhlasili s jej stanoviskami.

Nie všetci, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi, sú ateisti. Takmer tretina týchto ľudí sa považuje do istej miery alebo určite za duchovne založených. Náboženstvo alebo spiritualita pre nich zohrávajú v určitých chvíľach dôležitú úlohu, napríklad v ťažkých životných situáciách alebo v prípade choroby. Mnohí neveria v žiadneho boha, ale v nejakú vyššiu moc.

Zmena nepríde sama

Švajčiarske humanistické a sekulárne organizácie vnímajú tieto výsledky pozitívne. Zároveň však upozorňujú, že je veľmi náročné dosiahnuť, aby sa tento spoločenský vývoj odrážal aj v politike – často proti veľkému odporu cirkví, ktoré sa nechcú vzdať svojich privilégií. V mnohých oblastiach ako financovanie, školstvo či prístup do verejnoprávnych médií sú ľudia bez vyznania stále ešte diskriminovaní.

Sekularisti nemôžu čakať, že k zmenám v týchto oblastiach príde samo od seba, ale musia samí aktívne presadzovať svoje záujmy. Veľmi aktívne v tejto veci je Združenie voľnomyšlienkárov Švajčiarska (Freidenker-Vereinigung der Schweiz), ktoré zastupuje ľudí bez vyznania.

Kategórie: Články

Štítky: náboženstvo, sčítanie obyvateľov, sekularizmus, Švajčiarsko, vystúpenie z cirkvi