Strana SNS tento mesiac predložila návrh novely Trestného zákona, ktorý cielil na výrazné zmiernenie trestov za extrémistické trestné činy, pričom vypúšťal celé paragrafy. Iste nie je náhoda, že návrh prichádzal dva týždne pred začiatkom súdneho procesu so známym extrémistom Bombicom. Návrh by pomohol neonacistom a klérofašistom, obsahoval napríklad:

– zníženie trestov za extrémizmus,

– úplne vypustenie trestov súvisiacich s výrobou a šírením extrémistických materiálov,

– úplne vypustenie trestu pre tých, ktorí verejne podnecujú k obmedzovaniu základných práv a slobôd,

– úplne vypustenie trestu pre tých, ktorí verejne popierajú, schvaľujú, spochybňujú, hrubo zľahčujú alebo sa snažia ospravedlniť genocídu, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny,

– úplne vypustenie trestu pre tých, ktorí sa zúčastňujú na zhromaždeniach, na ktorých sa podnecuje k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.

Pripravia nový návrh

Po vlne kritiky od odbornej verejnosti a opozičných strán, ale dokonca aj koaličných partnerov sa SNS rozhodla tento návrh stiahnuť z rokovania parlamentu. Týmto však celá záležitosť nie je uzavretá a musíme sa pripraviť na ďalšie podobné návrhy.

Strana Hlas označila znižovanie trestov za extrémizmus za neprijateľné a v rozpore s hodnotami strany, zatiaľ čo Smeru prekážalo najmä to, že SNS vopred nekonzultovala znenie s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. SNS preto plánuje pripraviť novú verziu v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti, aby bola zabezpečená koaličná zhoda. Skutočnosť, že aj Smer chce meniť to, ako sa postihuje extrémizmus, potvrdil aj minister obrany Robert Kaliňák.

Extrémizmus je nie je presne definovaný pojem, v súvislosti s politikou sa nim však zvyčajne označujú vyhranené názory a konania priamo či nepriamo zamerané proti ústavnému demokratickému zriadeniu. Ide najmä o pravicový extrémizmus, ľavicový extrémizmus či náboženský extrémizmus.

Jednou z organizácii, ktoré odsúdili návrh SNS, bolo Slovenské protifašistické hnutie. To organizovalo aj petíciu proti jeho schváleniu. Hnutie upozorňuje, že na Slovensku sa dnes deje niečo, čo má v dejinách vždy rovnaký koniec: Moc relativizuje nenávisť, politici spochybňujú trestné stíhania extrémistov, fašizmus sa prestáva pomenúvať ako hrozba a začína sa skrývať za pojem „sloboda slova“. Sloboda slova však nikdy neznamenala právo šíriť rasovú nenávisť, obhajovať násilie či popierať holokaust. To nie je sloboda slova, ale útok na samotné základy demokracie.

Spolupráca s Republikou a KDH?

Veľmi znepokojivý je aj ideologický obrat strany Smer, ktorá ešte v roku 2016 chcela stavať „hrádzu proti extrémizmu“. Vtedy tými extrémistami myslela kotlebovcov, ktorí sa netajili svojim obdivom ku klérofašistickému slovenskému štátu a v roku 2006 im už súd jednu stranu rozpustil kvôli tomu, že jej program odporoval ústave SR.

Neskôr sa však aj samotný Smer čoraz viac približoval extrému. Boj proti extrémizmu nahradil budovaním „hrádze proti liberalizmu a progresivizmu.“ Teda hrozbou pre Smer už nie je neonacizmus a klérofašizmus, ale práve naopak strany presadzujúce slobodu a pokrok. K spolupráci proti nim pozýva nielen náboženských fanatikov, s ktorými spolu zmenil ústavu, ale už aj hnutie Republika, ktoré vyšlo práve z vyššie uvedenej strany kotlebovcov a tiež ju možno považovať za extrémistickú. Po ďalších parlamentných voľbách uvažujú o koalícii s KDH a Republikou.

Republika pritom už viackrát dokázala, že sa nijako výrazne nelíši od kotlebovcov. Jej predseda Milan Uhrík v diskusnej relácii v roku 2017 na otázku moderátora, či odsudzuje transporty Židov z klérofašistického slovenského štátu do vyhladzovacích táborov, odpovedal: „Neviem sa k tomu vyjadriť, nie som historik a neviem, aké boli historické okolnosti“. Tento trápny alibizmus mnohých nehneval. Neskôr svoj výrok opravil, že holokaust odsudzuje, ale Tiso podľa neho nebol vojnovým zločincom. Jeho stranícky kolega Milan Mazurek v minulosti nazval Jozefa Tisa jediným skutočným slovenským prezidentom. Neskôr sa Uhrík znova zosmiešnil, keď v súdom konaní tvrdil, že nad nenávistnými príspevkami voči lekárom na stránke Republiky nemá žiadnu kontrolu a často sa tam pridávajú takpovediac samy. Mazurek v roku 2019 skončil v parlamente, keď ho Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil za extrémistický trestný čin hanobenie rasy, národa a presvedčenia. Hoci sa hnutie Republika snaží prezentovať ako „vlastenci“, politológovia ho aj dnes stále radia k extrémistickému spektru kvôli jeho minulosti a rétorike.

Predseda KDH povolebnú spoluprácu so Smerom vylúčil. Avšak zo skúseností vieme, že tento postoj je ohybný podľa toho, čo Smer ponúkne. Najmä ak ponúkne niečo neľudské, čo KDH – česť výnimkám – považuje za „kresťanské“.

Kategórie: Názory

Štítky: extrémizmus, fašizmus, klérofašizmus, ĽSNS, Milan Uhrík, návrh zákona, petícia, Republika, Slovenské protifašistické hnutie, Smer, SNS