Vďaka obrovskej kampani, ktorú rozpútal neveľmi seriózny novinár Magušin z portálu Postoj, zrejme už viete, že Peter Tkačenko a Rado Ondřejíček (autor satirickej stránky Cynická obluda), ktorí sú dobre známi svoji tvrdými vyjadreniami, v súkromnom, ale verejne prístupnom dialógu na sociálnej sieti preberali spevácke kvality jeho manželky. Ondřejíček pritom použil aj nevhodné vyjadrenie, že ide o kresťanku a nemali by sme sa smiať „postihnutým“. Neskôr sám uznal, že išlo o nevhodný, urážlivý výrok a speváčke sa zaňho verejne ospravedlnil. To je bezpochybne pekné gesto v krajine, kde si máloktorá známa osobnosť dokáže priznať vlastnú chybu.   

Peter Tkačenko urobil vtip v nadväznosti na titulok bulváru, ktorý sa páru venoval a kde bolo napísané o speváčkinom manželovi, že pri nej „spustol”, že by ju teda mohli zašiť (zavrieť do väzenia) za porušenie paragrafu o navádzaní na spustnutie, čím by sa zastavila jej (hudobná) produkcia. Z kontextu jasne vyplýva, že daný výrok nebol myslený vážne. Rozhorčené reakcie, že vraj tu niekto ide zatvárať kresťanov alebo ich dokonca chce zašiť doslovne, aby sa nemohli množiť, svedčia o jasnom nepochopení súvislostí. 

Sme presvedčení, že veľká väčšina neveriacich ľudí na Slovensku nemá nič proti kresťanom ani iným veriacim ako takým a má záujem o dobré spolužitie s nimi bez zbytočných konfliktov. Aj my členovia Ethosu osobne poznáme veľa veriacich, ktorí sú naši príbuzní a priatelia. To čo nám vadí, sú neustále snahy kresťanských fundamentalistov a klérofašistov vnucovať svoje náboženstvo celej spoločnosti a presadiť do zákonov sekulárneho štátu nezmyselné zákazy pre všetkých na základe viery. Títo fundamentalisti si tu dlhodobo privlastňujú pojem „kresťania“, aj keď sa s ich radikálnymi názormi stotožňuje len malá časť kresťanov.

Už dlhšie pozorujeme snahy týchto ľudí vykresliť sa za každú cenu ako obeť a okázalo zahrať útlak napriek tomu, že žiadna iná organizácia na Slovensku nemá toľko nadpráv a tak silný politický vplyv ako práve katolícka cirkev. V tomto prípade sa snažili cielene prekrútiť satiru na diskrimináciu.

Cieľom je vytvoriť spoločenskú atmosféru, v ktorej akákoľvek satira či vôbec kritika kresťanstva bude neprípustná alebo dokonca trestná – tak ako v Poľsku, kde za „urážku náboženského presvedčenia“ hrozia dva roky väzenia. Náboženstvá však v sekulárnom štáte nemôžu mať väčšiu právnu ochranu, ako akýkoľvek iný názor či ideológia.

Ondřejíčkovým ospravedlnením by sa mohla skončiť celá hystéria, ktorú táto situácia vyvolala. Už to dospelo až ku komicky pôsobiacej zmene programu verejnoprávnej televízie, ktorá by mala byť ideologicky neutrálna a isť príkladom vo vyváženosti svojich postojov. Korunu všetkému nasadil generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa verejne zastrája trestným stíhaním.

Generálny prokurátor by si mal uvedomiť, že hranicu medzi slobodou prejavu a šírením nenávisti je možné vnímať prísnejšie alebo menej prísne, avšak je neprijateľné ju vnímať selektívne. Pokiaľ teda naozaj chce preverovať trestnú zodpovednosť Tkačenka s Ondřejíčkom, mal by rovnako preveriť trestnú zodpovednosť ďalších osôb.

Na mieste je totiž otázka, prečo tí, ktorí sa zrazu zázračne zobudili a začali riešiť urážku viery, mlčali alebo dokonca nadšene tlieskali, keď prominenti kresťanskej komunity nazývali homosexuálov vrahmi páchajúcimi genocídu, ženy podstupujúce interrupciu vrahyňami, neveriacich zatratenými či všetkých, ktorí nežijú podľa predstáv RKC, kultúrou smrti.  

„Gejovia a lesby sú niekedy horší než tí vrahovia“, vyhlásil katolícky kňaz Marián Kuffa pri plnom vedomí, že ho budú počuť tisíce ľudí. Dobre si pamätáme jeho nenávistné výroky o „liberálnom hnoji“, ktorý treba vytlačiť buldozérom, pred prezidentskými voľbami.

„Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody“, povedal jeho brat – poslanec Štefan Kuffa priamo v parlamente o vzťahu medzi dvoma ľuďmi rovnakého pohlavia. Následne sa bránil, že len citoval Bibliu.

Vladyka Cyril Vasiľ prirovnal používanie interrupčnej tabletky ku plynovým komorám v koncentračných táboroch. Na adresu Európskej únie sa vyjadril, že v nej na cirkev šľahajú plamene horiaceho Notre Dame.

„Musíme sa postaviť nepriateľom, ktorí ohrozujú samotnú podstatu toho, čo znamená byť človekom… Zastavíme adopcie homosexuálnymi pármi a prijatie registrovaných partnerstiev”, vyzývala pred voľbami Anna Záborská.

Kňaz Mikuláš Tressa hlásal (v pasáži od 23:28 do 27:35), že židia preklínali na Slovensku pôdu a je potrebné zavolať exorcistov na jej odkliatie, lebo inak sa v dome, na tej pôde postavenej, “dejú zvláštne veci a straší tam”.

Arcibiskup Ján Orosch videl v šíriteľoch „LGBT ideológie gender“ pôvodcov epidémie AIDS.

V kostoloch po celom Slovensku sa čítali pastierske listy o boji proti jóge na školách alebo o „kultúre smrti“ a príchode „sodomského paškvilu“ na Slovensko, ktorým biskupi odštartovali štvavú kampaň k referendu proti LGBT ľuďom.

Aj v dnešnej dobe učebnica katolíckeho náboženstva učí deti, že antikoncepcia, umelé oplodnenie či rodová rovnosť je „kultúrou smrti“.

A to sú len niektoré najznámejšie príklady. Koľko cirkevných predstaviteľov a kresťanských politikov sa už hanlivo vyjadrilo na adresu ateistov, veriacich iných náboženstiev, rozvedených, LGBT komunity, liberálov, žien, ktoré podstúpili interrupciu, slobodných matiek a ďalších skupín ľudí, sa nedá ani spočítať.

Tieto vyjadrenia sú o to horšie, že značná časť z nich pochádza od predstaviteľov štátom platenej organizácie, ktorá sa prezentuje ako vzor morálky. Na ich nenávistné kázne im nedobrovoľne prispievajú aj tí, ktorých osočujú. Nikdy sa nikto z cirkevných predstaviteľov za tieto urážlivé výroky neospravedlnil. A zrejme ani neospravedlní, lebo pokrytecká spoločnosť im podobné vyjadrenia dlhodobo toleruje s odôvodnením, že „to je ich viera“.  

Kategórie: Články

Štítky: Anna Záborská, Marián Kuffa, nenávisť, Peter Tkačenko, Rado Ondřejíček, sloboda slova, Štefan Kuffa