Podľa najnovšej Správy o slobode myslenia, ktorú zverejnila medzinárodná organizácia Humanists International, v najmenej 87 krajinách sveta rúhanie zostáva trestným činom. Rúhanie znamená vyjadriť sa znevažujúcim, urážlivým alebo posmešným spôsobom o niečom, čo určitá skupina ľudí považuje za posvätné – môže to byť priamo boh resp. bohovia, svätci, ale aj určité náboženstvo alebo cirkev či náboženská organizácia.
Samotná podstata týchto zákonov je úplne absurdná: Údajne najmocnejšia bytosť vo vesmíre si nevie dať rady s obyčajným človekom, ktorý si z nej robí žarty. A tak sa na túto úlohu podujali samozvaní zástupcovia Boha na Zemi, ktorým však ide v prvom rade o ochranu svojich vlastných záujmov. Tieto zákony sa totiž často využívajú na umlčanie akýchkoľvek kritikov náboženských predstaviteľov. V najhoršom prípade môže byť trestné už samotné prihlásenie sa k ateizmu alebo k inému než tomu „správnemu“ náboženstvu. Ide teda o vážny zásah do slobody prejavu a do slobody vierovyznania.
„Urážka náboženského cítenia“
Ako protest proti zákonom o rúhaní bol 30. september vyhlásený za Medzinárodný deň rúhačstva. Tento deň bol oficiálne zavedený v roku 2009 ako pripomienka na publikáciu karikatúr Mohameda v dánskych novinách, ktoré viedli k násilným protestom a smrti vyše 130 ľudí. Rúhačstvo však nie je trestné iba v moslimských krajinách, aj krajiny s prevažujúcim kresťanstvom sa len veľmi pomaly a neochotne zbavujú týchto zastaralých zákonov, a keď už nie už bežne využívané.
Nie všade sa takýto zákon nazýva priamo zákazom rúhania. Napríklad v Poľsku existuje zákaz „urážky náboženského cítenia“, za ktorý hrozia až dva roky väzenia. Tam sa samozrejme cítia urazení hlavne katolíci. Naposledy boli takto v roku 2019 obžalované ľudskoprávne aktivistky, ktoré vyrobili plagáty s dúhovou svätožiarou. Súdne konanie sa naťahovalo niekoľko rokov, nakoniec ich súd uznal nevinnými. Boli však aj prípady, keď skutočne niekoho odsúdili – napríklad speváčku Dorotu Rabczewskú, ktorej súd udelil pokutu za výroky o Biblii. So svojim prípadom sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva. Ten rozhodol, že obvinenie Rabczewskej z urážky náboženského cítenia porušilo jej ľudské práva.
Ako je to na Slovensku?
Na Slovensku existuje zákon o hanobení národa, rasy a presvedčenia (§ 423 Trestného zákona):
(1) Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo
b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky. (…)
Ďalej je tu zákon o podnecovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (§ 424 Trestného zákona):
(1) Kto verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, alebo verejne podnecuje k obmedzovaniu ich práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (…)
Rasa, národ, národnosť, etnická skupina, pôvod, farba pleti a sexuálna orientácia sú vrodené vlastnosti, ktoré si človek sám nevyberie a nemôže ich nijako ovplyvniť, preto je skutočne nezmyselné a aj nemorálne niekoho za tieto vlastnosti hanobiť.
Oveľa zložitejšie je to s „hanobením presvedčenia“. Názor, ideológia, náboženská viera či politické presvedčenie na rozdiel od všetkého ostatného hore menovaného nie je vrodená a nemenná vlastnosť človeka. Navyše môže mať pozitívny, ale aj negatívny vplyv na ostatných ľudí. Čo ak samotné náboženstvo (prípadne spôsob, akým si ho niekto vykladá) je nenávistné a upiera práva iným ľuďom?
Trestné stíhanie novinára
Nevieme o žiadnom prípade, kedy by bol niekto obžalovaný alebo dokonca odsúdený za hanobenie ľudí bez vyznania.
Trestné oznámenie pre hanobenie náboženského presvedčenia podala advokátska kancelária Čarnogurský na novinára a teológa Michala Havrana. Ten si dovolil v článku na stránkach SME v roku 2018 kritizovať farára Kuffu, ktorý vtedy v kostoloch po celom Slovensku šíril politickú propagandu a konšpirácie. Či už s obsahom a štýlom článku súhlasíme alebo nie, rozhodne v ňom nie je nič, za čo by si jeho autor zaslúžil akýkoľvek trest.
NAKA skutočne začala voči Michalovi Havranovi trestné stíhanie, pričom v uznesení o stíhaní však vôbec neriešila Kuffove urážlivé a extrémistické výroky voči sexuálnym menšinám, feministkám, liberálom a ďalším ľuďom, ale naopak na toho, kto sa proti týmto výrokom verejne ohradil. Obvinenie nakoniec zrušila až generálna prokuratúra.
Kategórie: Články
Štítky: nenávisť, rúhanie, sloboda slova, sloboda vierovyznania, zákon
