Tak a máme to za sebou. Najvýznamnejšie obdobie pre kresťanov a zároveň najťažšie pre neveriacich. Zatiaľ, čo nás verejnoprávne média kŕmili teologickými traktátmi o „hanebnom“ umučení a zázračnom zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, slovenská ľavicová vláda (to je dôležité si uvedomiť, lebo niekedy to tak nevyzerá) pracuje na svojom vládnom programe. Všetci jej sociálni partneri s napätím očakávajú, čo z ich požiadaviek vezme vláda za svoje. Rímsko-katolícka cirkev však zostáva pokojná. Kde sa vzal, tu sa vzal – pán biskup sa nám sociálnym partnerom stal.
Skutočne zaujímavá vec sa udiala v našom demokratickom Slovensku. Zástupcovia katolíckej cirkvi, ktorých názory, postoje a hlavne záujmy sú deklarované ako záujmy cudzieho štátu (rozumej Vatikánu), budú pripomienkovať vládny program. Keď sa pred časom chodili predstavitelia maďarskej koalície pod vedením Czákyho úra radiť do Budapešti a chystať autonómiu južného Slovenska, všetci sme sa div „nepoondili“. Bili sme sa do národnej hrude a revali na poplach. Dnes, keď tu máme potichúčku podpísané „Vatikánske zmluvy“, ktoré vyslovene obmedzujú a ignorujú základné vnútroštátne zákony (Ústava) ako aj medzinárodné dohovory, nikomu to nevadí. Ba dokonca tých, ktorí by neváhali siahnuť na suverenitu Slovenska a nechali ju pričleniť k istému mestskému štátu v Taliansku, prehlásime za sociálnych partnerov. Dáme im možnosť vstúpiť do chúlostivých celospoločenských tém. Naproti tomu druhým túto možnosť odoprieme.
Ak išlo strane Smer o zahanbenie KDH, tak sa im to iste podarilo. Bohužiaľ na škodu voličov, ktorí Smeru dôverovali pre vyznávanie sociálnych hodnôt. Tie sú skôr blízke sekularizmu ako náboženskému fundamentu.
Kto a čo teda reprezentoval na stretnutí sociálnych partnerov? Klasický trojuholník vláda – zamestnávatelia – zamestnanci je jasný. Združenie miest a obci reprezentuje regionálnu problematiku, ktorá jasne absentuje v programoch zamestnávateľov ako aj odborov. Ich prítomnosť a celoštátne pôsobenie je zjavné. Slovenská akadémia vied a Slovenská rektorská konferencia je akýmsi odborným garantom, vzhľadom na sociologické a politologické dopady programového vyhlásenia. Komplexne môže zastrešiť celý proces implementácie programového vyhlásenia do práce parlamentu a vlády ako aj života celej spoločnosti. Zároveň reprezentuje dôležitý spoločenský pilier vzdelávanie – veda – výskum, ktorý tvorí jadro modernej spoločnosti.
Katolícka a evanjelická cirkev zastupuje katolíkov a evanjelikov… hmmm, čo to ale znamená? Zamestnanec – veriaci, podnikateľ – veriaci, občan obce či mesta – veriaci tvorí vari nejakú zvláštnu špecifickú skupinu? Veriaci občan potrebuje v očiach vlády mať špecifické postavenie, ale neveriaci nie? To je akože občiansky princíp spoločnosti ako z Orwellovej zvieracej farmy. Všetci sme si pred štátom rovní, len niektorí sme si rovnejší. Ako sme sa len hnevali, keď pred 23 rokmi bol občan – komunista viac ako občan – nekomunista. Teraz občana – komunistu vystriedal občan – katolík a všetko je v poriadku.
Cirkev (v našom priestore hlavne rímskokatolícka) vraj reprezentuje názory veriacich. Neviem, kedy dali gréckokatolíci, jehovisti, veriaci bez príslušnosti k cirkvi atď. nejaké splnomocnenie aby Rímsko-katolícka cirkev reprezentovala všetky náboženstvá Slovenska, prípadne celého sveta. Samotný pojem „názor veriaceho“ je mi voľajaký čudný. Ako bývalý katolík, žijúci spolu s inými katolíkmi si nespomínam, že by konferenciu biskupov (ako vrcholný orgán RKC na Slovensku) niekedy zaujímal názor veriacich. Skôr si myslím, že v povahe biblických náboženstiev je neprípustné vôbec nejaký názor mať. Je samozrejme, že aj veriaci občania majú svoj názor na homosexualitu, odluku cirkví od štátu, na kňazskú pedofíliu, stredoveké cirkevné zverstvá, podiel cirkví na svetových vojnách atď. Na to všetko majú mnohí veriaci názor, ktorý ale RKC vôbec nezaujíma. Názory sa totižto v cirkvi nezisťujú, názory sa v cirkvi diktujú.
Vládni sociálni partneri z evanjelickej a katolíckej cirkvi predložia požiadavky nie veriacich občanov Slovenskej republiky, ale predstaviteľov Vatikánu, ktoré sú všeobecne známe a poznáme ich všetci. Takže prorocky teraz budem parafrázovať, čo zástupcovia dvoch cirkví chcú: zakázať zrovnoprávnenie homosexuálov, prikázať povinný krst, zakázať potraty, prikázať všetkým náboženskú výchovu, zakázať nedeľnú prácu, prikázať podpísanie ďalších Vatikánskych zmlúv, zakázať odčlenenie cirkví od štátu, prikázať verejnoprávnym médiám, čo majú vysielať, zakázať antikoncepciu a sexuálnu výchovu na školách, a prikázať a zakázať…
Je zjavné, že v sociálnom dialógu reprezentuje RKC hlavne seba a svoje záujmy a skrýva sa za osobnú vieru občanov tohto štátu. To už ale s demokraciou nemá nič spoločné. Skôr to zaváňa feudalizmom a mne nie je vôbec jasné, čo tým chcel pán predseda vlády vôbec dosiahnuť? Alebo mi to vlastne jasné je, ale v rámci obligátnych 100 dní pre novú vládu nechcem kritizovať, že sa tu niekto niekomu pchá „do zadku“. Kto chce s vlkmi žiť, musí z vlkmi vyť platí aj tu.
Na záver už len spomeniem, ako najväčší katolícky „bábkoherec“ arcibiskup Zvolenský, ktorý je na obrazovkách Slovenskej televízie podchvíľou, všetkých oslnil informáciou, ako si veľkonočnou šibačkou a oblievačkou pripomíname bičovanie a rozháňanie jeruzalemských žien vodou. Všetci, ktorí sme aspoň na základných školách chodili na dejepis, vieme že tento zvyk je pohanský a pochádza z čias starých Slovanov. Takže starí Slovania, ktorí o nejakom Ježišovi nemali ani páru dokonca ani nevedeli, že existuje nejaký Jeruzalem, si šibačkou a oblievačkou pripomínali bičovanie a rozhánanie vodou jeruzalemských žien, ohlasujúcich zmŕtvychvstanie Ježiša Krista? Väčší nezmysel som už dávno nepočul. Neviem prečo niekto pánu Zvolenskému neprezradil, že pôvod šibačky a oblievačky je ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a šibanie dievčat znamenalo získanie plodnej sily pre ne prostredníctvom dotyku vŕbových prútikov. Zmienka o iných než kresťanských tradíciách zrejme nie je žiaduca.
Kategórie: Názory
Štítky: biskup, KDH, Smer, vatikánske zmluvy, Veľká noc, vláda