Tento rozhovor vznikol v roku 2012. Blog Mae Plaga žiaľ už nie je aktívny. Rozhodne ale stále stojí aj rozhovor aj samotný blog za prečítanie.
Fanofgenetic (19) je autor blogu Mae Plaga. Študuje Molekulárnu biológiu a Genetiku na Masarykovej Univerzite, 12 rokov sa venuje Aikidu, zaoberá sa aj literárnou tvorbou.
Želal si si aby som nezverejnil tvoje meno. Môžeš to zdôvodniť?
Moje meno som sa rozhodol nezverejňovať hlavne preto, že občas píšem o témach, ktoré sú pre veľa ľudí dosť citlivé a niektorí nereagujú dobre, keď sa stretnú s ich kritikou. Ja som študent a nepoznám názory ani záujmy všetkých ľudí, ktorí učia u nás na škole alebo by mohli ovplyvniť moje štúdium, a preto nechcem, aby sa som sa dostal do situácie, kedy by si niekto spojil moje meno s menom, ktoré našiel pod článkom, nad ktorým sa minule rozčuľoval, a skomplikoval mi kvôli tomu život. Ľudia sú rôzni a ako v jednej svojej známej knižke napísal Mike Waltari “opatrnosť je cnosť” (aj keď neviem či sa s týmto výrokom stotožňoval). Navyše, keď skončím školu, rád by som sa venoval výskumu (ako aj počas nej) a bol by som veľmi nerád, keby sa na jeho výsledky pozeral niekto cez filter mojich názorov a nie cez prácu samotnú. Ale je aj dosť možné, že za pár rokov zmením názor. Predtým ako doštudujem sa to ale určite nestane.
Čo znamená Mae Plaga? A prečo práve tento názov?
Je to preklep, tak ako moja prezývka či veľa iných vecí so mnou spojených. Taký je život dysortografika. Keď som bol malý nesmierne ma fascinovali dejiny antického Ríma (hlavne republika) a teda som samozrejme mal slabosť pre latinčinu, hoci som sa ju v skutočnosti nikdy poriadne neučil. Mae je v preklep od Mea čo znamená moja a plaga bolo jedno z viacerých slov, ktoré podľa slovníka majú znamenať zem/kraj. Dokopy to teda originálne malo znamenať “moja zem”. Keď som toto slovné spojenie prvý krát použil, mal som asi jedenásť – dvanásť rokov, a ako veľa detí som v svojej naivite chcel napísať fantasy knižku a pomocou týchto slov som vytvoril jej názov. Samozrejme z knižky nič nebolo (hoci sa musím priznať že som ju dopísal, ale našťastie som včas pochopil, že je nezmyselné snažiť sa ju vydať) no to slovné spojenie mi nejako prirástlo k srdcu, či už má nejaký význam alebo nie, a tak keď som zakladal svoj blog, bol to ten prvý názov čo mi prišiel na um. Aj keď momentálne považujem túto voľbu názvu za chybu, meniť ho teraz by bolo nezmyselné. A navyše, na mene až tak nezáleží, ako náhle si na neho ľudia zvyknú.
Prečo si sa rozhodol študovať molekulárnu biológiu a genetiku?
Na rozdiel od väčšiny ľudí som vždy vedel čím chcem byť. Už v škôlke som chcel byť vedcom a ničím iným. Samozrejme, nie vždy som chcel byť genetikom. Do piatej triedy som chcel byť matematikom, no potom som začal navštevovať matematickú triedu, a keď som z hrôzou zistil že nie som najlepší, ale až druhý najlepší, rozhodol som sa že budem chemikom. To mi vydržalo asi do siedmej triedy. Potom som myslím že v 21. století (český časopis) čítal pár článkov, v ktorých spomínali potenciál genetického inžinierstva a vtedy som si povedal “toto chcem robiť”. Od vtedy som sa stále viac a viac o tejto oblasti informoval, začal si čítať vo voľnom čase skriptá a bol som stále viac a viac presvedčený, že to je presne to, čo chcem robiť. Molekulárna biológia sa k tomu pridružila preto, že má ku modernej genetike veľmi blízko. Používa podobné metódy a navyše, genetika sa samostatne dá študovať až po magistrovi. Ale ja som rád že sa tieto dva odbory študujú spolu. Minulé leto som mesiac býval v jednom výskumnom ústave v Čechách a mal možnosť pracovať v “molekulárno-biologickom” laboratóriu a veľmi ma to bavilo. Navyše som okrem iných vecí musel vyrobiť aj jedno GMO (geneticky modifikovaný organizmus, v tomto prípade baktériu), aby som získal upravený proteín, ktorého vlastnosti som chcel skúmať, čo je úloha, ktorá v podstate patrí pod genetické inžinierstvo, takže na tom vidno, ako majú tieto dva odbory k sebe blízko.
Prečo si sa rozhodol ísť študovať do Česka a nezostal si na Slovensku?
Odpoveď je jednoduchá. Majú lepšie školy a hlavne, podstatne lepšie labáky. Študujem genetiku a čo je lepšie ako študovať ju v meste kde vznikla? Po pravde osobne ma vždy veľmi mrzelo rozdelenie Československa.
Genetická modifikácia živých organizmov je dosť kontroverzné odvetvie, nehovoriac o tom, keď sa začne hovoriť o manipulácií ľudských génov.
Možno je kontroverzné, ale je to spôsobené len tým, že ľudia netušia o čo ide. Majú nerealistické predstavy o tom, ako takýto proces prebieha, a ani netušia,z ako to je v skutočnosti. Keď sa hovorí o geneticky modifikovaných organizmoch, väčšina ľudí si predstaví kukuricu, a ani netuší o tom, že napríklad inzulín, látka, ktorá zachraňuje životy kope ľudí, je už od roku 1982 získavaná výhradne z geneticky modifikovaných baktérií. Iným spôsobom by ho nebolo možné získať v dostatočnom množstve. Kontroverzia v tomto prípade je spôsobená len nevedomosťou. A čo sa týka manipulácie ľudskými génmi, to je komplikovanejšia otázka, ale napríklad vírusy to robia v neustále. Pointa je však v tom, že ak by sa tieto prístupy dobre zvládli, časom by sme vďaka nim boli teoreticky schopní vyliečiť akúkoľvek chorobu, nahradiť poškodený orgán, či podstatne predĺžiť život. Samozrejme podobnými prístupmi by sa teoreticky dalo aj ublížiť, ale na to sú oveľa, oveľa jednoduchšie a účinnejšie spôsoby.
Niečo takéto asi nemôže ísť študovať človek, ktorý je dogmatik. Ako si na tom ty? Si veriaci? Nemusí to byť len konkrétne náboženstvo, ale napr. aj deizmus.
Ja som ateista. Nie vždy to tak však bolo. Kedysi som bol dosť dogmatickým veriacim. A som si istý, že veľa ľudí viery by povedalo, že ak som teraz ateistom, nikdy som skutočne veriť nemohol. Možno majú pravdu, ale pre mňa to bolo vtedy skutočné. A čo sa týka deizmu, nemám s ním problém, akurát mi to príde ako úplne zbytočná poloha. Je to veľká hypotéza, z ktorej absolútne nič aplikovateľné nevyplýva. Byť proste neveriaci je v dôsledkoch viac menej to isté.
Ako si sa zmenil z veriaceho na neveriaceho? Ako dlho prebiehal ten proces, a čo bol zlom?
Proces sám o sebe celkom iste prebiehal minimálne dva roky. Neviem presne, čo ho spustilo. Viem ale, že som sa modlil, aby som mal silu uchovať si svoju vieru a viem, že to vôbec nepomohlo. Viem, že veľa spravilo to, že ma veľmi zaujala evolučná biológia, ku ktorej som sa dostal hlavne pomocou knižiek “Červená kráľovná” a “Pôvod cnosti” od Matta Ridleyho, ktoré ma zaujali na toľko, že som si kúpil a prečítal vysokoškolskú učebnicu evolučnej biológie nazvanú celkom nepoeticky “Evoluční biologie” od Jaroslava Flegra. Tá môj záujem ešte prehĺbila a od vtedy ma nesmierne fascinuje aj táto časť biológie. A tiež viem, že čím viac som sa zaoberal vedou, tým menej mi dávala viera v boha zmysel. No nič z toho nebolo to, čo zničilo moju vieru. Logika sama na zničenie viery asi nestačí. To čo ma mojej viery asi definitívne zbavilo boli myšlienky, ktoré Epicurus vystihol dávno pred tým ako vzniklo kresťanstvo:
“Chce Boh zabrániť zlu, ale nedokáže to?
Potom nie je všemocný.
Je toho schopný, ale nechce?
Potom je zlomyseľný.
Je oboch tak schopný, ako to aj chce?
Tak odkiaľ sa berie zlo?
Nedokáže zlu zabrániť a ani to nechce?
Prečo ho potom nazývať Bohom?”
Tiež zohral veľkú úlohu fakt, že na svete sú stovky náboženstiev a nie je spôsob ako zistiť, ktoré z nich má pravdu.
Ako to prijalo tvoje okolie?
Moje okolie to prijalo bez väčších problémov. Samozrejme netuším či o tom vedia všetci moji známi. Nemám potrebu každému hovoriť že som ateista alebo chodiť klopať na dvere a oznamovať ľudom “mám pre vás radostnú správu, boh neexistuje”, tak ako to zvyknú niektorí veriaci. Na druhú stranu nemám problém o tom hovoriť ak na to príde reč. Každopádne viem, že moji blízky o tom určite všetci vedia a nemajú s tým problém. S odstupom času, tiež asi len dvoch rokov, musím povedať, že mi strata viery priniesla oveľa viac dobrého ako zlého. Začal som sa po tom oveľa viac venovať vede (tej som sa venoval aj pred tým, ale nie v takom rozsahu) a vďaka tomu som mal napríklad možnosť navštíviť Čínu či USA. A dokonca myslím, že som oveľa spokojnejší ako som býval kým som veril, hlavne ak si spomeniem na dobu, kedy ma nonstop sužovali pochybnosti.
Všetky kontroverzie vychádzajú z nevedomosti, či je to homosexualita, potraty, výskum kmeňových buniek alebo genetická modifikácia. Bol práve toto dôvod, prečo si začal blogovať? Priniesť ľuďom vedomosti?
Celkom určite nie. Som možno naivný v mnohých oblastiach, ale nie až tak, aby som si myslel, že by niečo také mohlo fungovať. Píšem len preto, že chcem vyjadriť svoj názor. Keď som založil môj blog, mal som skôr v pláne pridávať naň moje poviedky, názory na filmy, hudbu a podobne. No za chvíľu som si uvedomil, že ak napíšem dobrú poviedku, pošlem ju do nejakej súťaže, a vtedy ju na blogu uverejniť nemôžem. A ak ju nikam nepošlem, asi za uverejnenie ani nestojí. Tým pádom na mojom blogu ostalo miesto už len pre moje názory, a keďže väčšina mojich názorov, ktoré považujem za dosť zaujímavé na to, aby som ich spísal, je buď o vede, náboženstve alebo im spriaznených témach, môj blog nadobudol podobu akú nadobudol.
Práve kvôli týmto témam ma blog zaujal. A aj spracovanie je podarené. Odkiaľ čerpáš námety na témy?
Som rád že sa spracovanie páči, mne osobne občas príde dosť neohrabané. Témy čerpám zo svojho okolia, prakticky vždy keď narazím na vyjadrenie, ktoré je chybné, názor s ktorým nesúhlasím, mám námet na článok. Väčší problém mi spôsobuje to, že potrebujem, aby boli moje články pred zverejnením opravené po gramatickej stránke. Môj štýl a niektoré názory sú iste ovplyvnené ľuďmi ako Richard Dawkins, Sam Harris, PZ Myers, Christopher Htichens, James Randi, Neil deGrasse Tyson, Carl Sagan, Matt Ridley a kopou ďalších.
Spomenul si niekoľko osobností známych vo vedeckom a skeptickom svete. Každý z nich má mnnožstvo videí na internete. Je nejaké, ktoré ti naozaj utkvelo v pamäti?
Takých videí je naozaj veľa ale napríklad “The Sagan Series” je celá úplne skvelá, neviem sa rozhodnúť, ktorá časť je z nej najlepšia, ale ako prvá ma napadla zrovna táto
Ako hlavný zdroj informácií máš asi ako väčšina ľudí v súčasnosti internet. Máš nejaké obľúbené stránky/blogy, z ktorých čerpáš informácie, alebo sa tam vyskytujú zaujímavé názory?
Samozrejme, takých stránok je veľa. Čo sa týka československej scény, tak nemám veľký prehľad o blogoch ale z toho čo som videl tak môj najobľúbenejší je Massive Error občas čítam aj Some selfish memes.
Z česko-slovenských stránok má často dobré články OSEL, In Vivo magazín má tiež veľmi zaujímavé články. Rovnako sa dá veľa zaujímavých veci dočítať aj na Použime rozum. Sysifos samozrejme musím spomenúť tiež.
Zo zahraničných stránok a blogov mám veľmi rád Science Daily a samozrejme Nature, Science atď.. Skeptic je veľmi fajn. Zábavné aj poučné a občas dosť uletené a niekedy vlastne aj dosť zvláštne bývajú príspevky na blogu PZ Myersa s názvom Pharyngula. Kopu zaujímavých názorov celkom určite obsahuje TED a ak máte radi inteligentný GEEK humor a nemáte predsudky voči komiksom určite odporúčam Saturday Morning Breakfast Cereal.
No stránok ktoré považujem za zaujímavé by bolo ešte veľmi veľa, ale tak hádam je toto dostatočne vyčerpávajúca odpoveď.
To určite. Na koniec ti dávam priestor aby si povedal niečo múdre
Povedať niečo múdre keď je k tomu človek vyzvaný je extrémne ťažké. Väčšinou keď sa človek rozhodne, “teraz idem povedať niečo múdre”, vznikne z toho trápne klišé alebo nič nehovoriaci odkaz zabalený do pekných slov. Nemám žiadne konkrétne posolstvo, ktoré by som chcel predať, a dalo by sa zhrnúť do pár slov. No určite neuškodí ak pripomeniem, že ak chceme ako druh prežiť aj do ďalších storočí a dosiahnuť plný potenciál ľudstva, musíme nájsť odvahu pýtať sa reality otázky a prijať odpovede nech sú akékoľvek. Veda je jediný spôsob ako zaistiť nám, ľudom, budúcnosť, v ktorej bude menej utrpenia a nešťastia. Samozrejme aj veda sa dá zneužiť, ale tak či tak je to stále tá jediná cesta, ktorá vôbec ponúka túto možnosť. Všetky ostatné vedú presne opačný smerom, k utrpeniu a zúfalstvu nespočítateľných más budúcnosti. A je veľmi smutné, ako málo ľudí si to uvedomuje.
Kategórie: Články
