Počas dní 2., 3. a 4. augusta sa v Bruseli uskutočnili prvé Európske dni mladých humanistov (EHYD – European Humanist Youth Days), na ktorých sa zúčastnili za Slovensko a Česko dvaja zástupcovia Ethosu a jeden člen Občianskeho združenia ateistov ČR. Hlavnou témou konferencie bolo “Budúcnosť patrí nám”.
Program začal v piatok 2. augusta o siedmej hodine večer otváracou rečou Sophie in’t Veld, holandskou členkou Európskeho parlamentu za sociálno liberálnu stranu Democrats 66, ktorá je členom Aliancie liberálov a demokratov Európy. Taktiež je čestnou členkou Národného sekulárneho spolku Veľkej Británie a vyhrala niekoľko ocenení, vrátane Liberál roka (2008) alebo Medzinárodný humanista roka (2011).
Obsahom jej prednášky bol dopad činnosti a nečinnosti európskych inštitúcií na slobodu v Európe. Spomenuté boli prípady zákazov LGBTI pochodov v Rige, úmrtie ženy v Írsku kvôli odmietnutiu vykonania potrebnej interrupcie, kriminalizácia interrupcií v krajinách ako Malta a nečinnosť zo strany Európskej komisie a iných orgánov vzťahom k nim. Zároveň sa spomínala tesná previazanosť európskych orgánov a ich členov s cirkevnými inštitúciami a ich silný lobing.
Nasledovala prednáška Philippa Bloma, historika, novelistu, žurnalistu a prekladateľa, a to najmä o histórií, filozofií a osvietenstve. Na postavách Davida Humea a Immanuela Kanta nám bolo pripomenuté, s akými radikálnymi myšlienkami osvietenstvo pôvodne prišlo, a s akými výsledkami sa nakoniec uspokojilo. Blom varoval pred príliš veľkým dôrazom na čistý rozum, ku ktorému nasledovníci osvietenstva občas inklinujú, ale aj pred predčasným zložením zbraní: humanisti nemôžu prestať bojovať, pokiaľ nie sú zaistené ich ľudské práva. Táto prednáška taktiež plynulo nadviazala na úvodnú reč Sophie in’t Veld, ktorá nám pripomenula, že aj v Európe mnohí ľudia stále nemajú svoje práva zaistené. Po tejto prednáške nasledovala recepcia, kde sme mali možnosť komunikovať s viac ako 120-tkou mladých humanistov, či už z rady participantov, organizátorov alebo dobrovoľníkov z viac ako tuctu krajín najmä z Európy, ale aj z USA alebo Kolumbie.
Sobotný program začal aktivitami, medzi ktorými boli témy ako Umelá inteligencia, Cold reading, Da Vinci rozlúštený, Improvizované divadlo alebo Nástenné maľby. Na tému Cold reading – technika využívaná (častokrát najmä zneužívaná) ľuďmi, ktorí sa vydávajú za veštcov či jasnovidcov – bola prednáška Iana Rowlanda. Ukázal nám na rozličných príkladoch techniky a manipulačné triky, ktoré sa pri predpovedaní budúcnosti využívajú, čím demonštroval, že ide o podvod, ktorý nemá nič spoločné s nadprirodzenom. Jedna z kľúčových techník, ku ktorým sa utieka väčšina veštcov, sú tvrdenia, ktoré sú tak všeobecné, že sa dajú aplikovať na kohokoľvek, respektíve tvrdenia, ktoré nemajú konkrétny časový údaj, takže sa môžu týkať minulosti, ale aj blízkej či ďalekej budúcnosti. Biznis veštenia a predpovedania budúcnosti je obrovský, k veštcom sa utiekajú zúfalí ľudia, ktorí nevedia nájsť iné východisko v ťažkej životnej situácii, no namiesto pomoci ich takto podvodníci pripravia o veľké peniaze, celoživotné úspory alebo majetky. Šírenie informácií o technikách Cold readingu je krokom k tomu, aby sa svet postupne začal zbavovať šarlatánov, ktorí podvodne zarábajú na nešťastí druhých.
Workshop o umelej inteligencií sa zameral na spôsob, akým počítače a roboty ukladajú a rozpoznávajú farby, a akým spôsobom dokážu tieto informácie medzi sebou odkomunikovať. Videli sme ako si roboty dokázali medzi sebou vytvoriť vlastný, úplne nový slovník, dohodnúť sa na význame jeho slov a zároveň zachovať tento slovník veľkosťou podobný tomu ľudskému a to na približne 12-tich farbách. Ako sme sa dozvedeli, bežné rozdelenie základných farieb u ľudí býva do 5 alebo 6 kategórií, niektoré kultúry rozlišujú iba bielu a čiernu, väčšina kultúr rozlišuje 5 základných farieb, kedy je zelená a modrá braná ako rovnaká farba, v európskych kultúrach je najbežnejších 6 základných farieb a to biela, čierna, červená, zelená, modrá, žltá. Bola to zaujímavá ukážka toho, ako nám umelá inteligencia nielen pomáha urýchliť technologické procesy a tým nám uľahčiť život, ale dáva nám aj zaujímavý pohľad na nás ako ľudské bytosti.
Poobede nasledovali tri prednášky s diskusiou. Prvou bola diskusia s Aubrey de Grey a Pieter Bonte o bioetike a regeneratívnej medicíne, so zameraním na augmentáciu ľudí a etické otázky s tým spojeným, a na metabolický proces a jeho vplyv na starnutie.
Druhou bola diskusia s Hilde Braet o sile fotografie. Videli sme veľké množstvo autoportrétov od rôznych skupín. Začali sme so skupinou detských onkologických pacientov a mali sme možnosť vidieť ako sa rozhodli zachytiť seba samých na autoportréte po niekoľkohodinovej diskusii a zamyslení sa nad tým ako by sa chceli ukázať svetu. Ďalej sme mali možnosť vidieť autoportréty starších žien s témou “Aj dospelé ženy môžu byť atraktívne”. Taktiež sme videli porovnania erotickej fotografie počas histórie z ktorej vyplynulo, že ľudská sexualita sa v podstate nemení, mení sa len tabu okolo nej. Celá prezentácia bola popretkávaná autoportrétmi ľudí všetkých vekových kategórií a sociálnych skupín.
Treťou bola diskusia s Philippom Blomom nadväzujúca na prednášku s predchádzajúceho dňa. V krúžku nie viac ako dvadsať ľudí sme diskutovali o obsahu a rozsahu humanizmu. Má byť elitným klubom tak ako dnes, alebo by sme sa mali snažiť o to, aby prenikol do mainstreamu? Dve hodiny na vyriešenie všetkých otázok zďaleka nestačili, a preto pokračujeme v rozhovore online.
V sobotu večer sme sa presunuli na radnicu v Bruseli, kde sme si vypočuli príhovor primátora Freddy Thielemansa, miláčika študentov pre svoju obetavú oddanosť a charakter. Po nej nasledovala prednáška Matthewa Taylora, ktorý v minulosti pôsobil ako hlavný radca anglického premiéra Tonyho Blaira.
Freddy Thielemans sa vo svojom krátkom príhovore poďakoval organizátorom a vyslovil podporu európskym humanistom v ich snahe zlepšiť situáciu v Európe. Jeho príhovor bol jasne podfarbený jeho charakterom – bruselský primátor je známy presadzovaním ľudských práv a rovnoprávnosti. Vo svojom prejave vyjadril nádej na lepšiu budúcnosť, ktorá závisí najmä od mladej generácie a jej schopnosti racionálne a empaticky pristupovať k problémom.
Mathew Taylor mal prednášku o osvietenstve 21. storočia, ktoré stojí na integrite jednotlivca, vzdelaní, rozume, napredovaní a sekularizme. Poukázal na to, že akákoľvek ideologická štruktúra, či už orientovaná vpravo alebo vľavo na politickom spektre, by mala byť pravidelne analyzovaná a vyhodnocovaná, aby sa zabezpečilo, že jej použitie je v tomto neustále sa meniacom svete ešte aktuálne a funguje pre prospech väčšiny. Osvietenstvo 21. storočia formuje spoločnosť na základe nových poznatkov z vedeckých a sociálno-filozofických disciplín, kde subjektívna a nespoľahlivá intuícia jedincov ide bokom a spolieha sa na vedecky overené fakty. Pri tomto všetkom vyzdvihol potrebu sebauvedomenia a sociálne zakotvenie empatie, ktorá je kľúčom k morálnej a humanisticky orientovanej spoločnosti.
V nedeľu sme deň začali prípravou na vyvrcholenie celej akcie, a to protest J’accuse (Ja vás obviňujem) s cieľom obviniť európske inštitúcie, ale aj národné vlády z nečinnosti v oblastiach ľudských práv a slobôd. Rozdelili sme sa do niekoľkých skupín a každá skupina diskutovala o tom, aké problémy sú v ich krajinách, Európe ale aj v celom svete. Následne sme mali možnosť tieto problémy zhrnúť do krátkych hesiel, ktoré sme pripravili vo formách posterov, s ktorými sme si natrénovali “freeze” akciu. Po príprave sme sa presunuli na Place de la Monnaie, kde sme na dve minúty “zamrzli” s našimi obvineniami.
Následne nasledovali kultúrne návštevy mesta. Na výber bola Továreň na čokoládu, Komixy, Pivná tour a Surrealizmus. Na pivnej tour sme navštívili niekoľko známych bruselských podnikov a vyskúšali najznámejšie belgické pivá.
Príjemným spestrením tejto aktivity bolo, že sme pozbierali piesne zo všetkých prítomných jazykov a krajín (holandština, francúžština, nemčina, nórčina, poľština, angličtina, slovenčina), ktoré sme sa navzájom naučili spievať a následne sme ich prezentovali či už ostatným členom konferencie alebo náhodným obyvateľom Bruselu.
Po kultúrnych návštevách nasledovala rozlúčková párty, na ktorej sme boli všetci pozvaní na The World Humanist Congress 2014, ktorý by sa mal uskutočniť v Oxforde a na ktorom rozhodne nechceme chýbať.
Ďakujeme organizátorom, dobrovoľníkom, prednášajúcim a všetkým zúčastneným za zaujímavý víkend a dúfame, že spoločne vytvoríme lepšiu Európu a svet.
Ďaľšie informácie:
http://iheu.org/story/success-brussels-first-european-humanist-youth-days
http://www.lavenir.net/article/detail.aspx?articleid=DMF20130804_00343047
http://www.dwp.org.pl/aktualnosci/mazowieckie/photo/99-relacja-ehyd
FOTO: Nezir Likaj, Metod Rybár
Kategórie: Aktivity
Štítky: bioetika, Európske dni mladých humanistov, IHEYO, LGBT, politika
