Málokto vie, že jednou z najmenej náboženských krajín v Európe, ale aj celosvetovo, je Estónsko. Prevažná väčšina ľudí sa tam buď označuje za ateistov alebo sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu. Iba 14 percent populácie deklaruje náboženstvo ako dôležitú súčasť svojho každodenného života.

Estónci si však vždy vážili a rešpektovali všetky tradície a snažili sa zachovať všetky architektonické pamiatky. Je len veľmi málo dedín, ktoré nemajú kostoly, kým mestá ich majú niekoľko.

Keďže takmer všetky kostoly pôvodne postavili pobaltskí Nemci, hlavným náboženstvom v Estónsku sa na dlhú dobu stalo luteránstvo (protestantizmus). Krajinu tiež ovplyvnili iné národy, ako Dáni a Švédi, ktoré tu zanechali svoju stopu. Cárske Rusko sa snažilo o popularizáciu Ruskej pravoslávnej cirkvi v Estónsku.

Niektorí ľudia sa domnievajú, že súčasná nízka podpora náboženstva v Estónsku je dôsledkom 46-ročnej sovietskej okupácie. Tomu však odporuje fakt, že v mnohých iných krajinách, ktoré tiež boli pod vplyvom alebo priamo súčasťou Sovietskeho zväzu, sa k náboženstvám dnes hlási oveľa väčšie percento populácie. Po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní nezávislosti v jeho bývalých štátoch došlo k okamžitému oživeniu náboženstiev. V Estónsku sa to ale neudialo v takej miere, ako inde.

Veľké rozdiely sú aj medzi tromi pobaltskými štátmi. Podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2021 je v Estónsku bez vyznania až 58,4% obyvateľov. V susednom Lotyšsku je bez vyznania 31% a v Litve, ktorá je prevažne katolíckou krajinou, len 6,1%.

V sčítaní obyvateľov v roku 2021 mali ľudia odpovedať aj na otázku o náboženskom vyznaní. Inak ako na Slovensku bola táto otázka však položená len ľuďom vo veku od 15 rokov a odpoveď na ňu bola nepovinná. 13% respondentov na túto otázku neodpovedalo.

29% obyvateľov Estónska sa stotožňuje s nejakým náboženstvom, pričom je zaujímavé, že sa toto percento za posledné tri sčítania nezmenilo. Napriek tomu sa však dlhodobo zvyšuje podiel ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu.

Medzi tými, ktorí sa prihlásili k nejakej cirkvi či náboženstvu, získali najväčšiu podporu pravoslávie (16%) a luteránstvo (8%). Ľudia s inou náboženskou príslušnosťou tvoria 5% z celkovej populácie.

V porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami je pozoruhodné, že podiel luteránov dlhodobo klesá a za posledných 20 rokov sa znížil takmer o polovicu, zatiaľ čo sa podiel pravoslávnych veriacich mierne zvýšil.

Náboženská príslušnosť sa okrem iného líši podľa veku, pohlavia a etnickej príslušnosti. 43% ľudí vo veku 65 a viac rokov sa hlási k nejakému náboženstvu, zatiaľ čo vo vekovej skupine 15 – 29 rokov je to len 14%. Medzi vyznávačmi takmer všetkých náboženstiev je relatívne menej mladších ľudí ako starších.

Kategórie: Články

Štítky: Estónsko, pravoslávna cirkev, sčítanie obyvateľov, sekularizmus