Katolíckym biskupom sa nepáči, že pre nich majú platiť rovnaké pravidlá ako pre všetkých ostatných. Už v novembri, keď vláda kvôli preplneným nemocniciam zaviedla lockdown, biskupi požadovali, aby sa ďalej konali omše v otvorených kostoloch. Opäť tvrdili, že vláda obmedzuje ich náboženskú slobodu. Už je naozaj trápne, ako sa tu neustále sťažujú predstavitelia organizácie, ktorá má na Slovensku toľko nadpráv ako žiadna iná, že sú utláčaní. Zákaz verejných omší by bol porušením náboženskej slobody iba v prípade, ak by boli verejné omše zakázané, ale iné hromadné podujatia povolené.

Biskupov podporila aj poslankyňa Záborská, podľa ktorej údajne „štúdie potvrdzujú, že chrámy nie sú miestom prenosu nákazy.“ V skutočnosti patria kostoly a veľké cirkevné stretnutia medzi najrizikovejšie miesta, kde sa ľudia môžu nakaziť koronavírusom a chodí do nich hlavne tá najohrozenejšia veková skupina. Preto ich aj Ministerstvo zdravotníctva zaradilo do skupiny s najvyšším rizikom.

Vláda im ustúpila a od 10. decembra sa otvorili kostoly v režime OP, zatiaľ čo školy ostávali zatvorené. Prešli však sotva dva mesiace a biskupi sú znova nespokojní.

Dnes pribudlo rekordných 20 224 nakazených, najviac od začiatku pandémie. V tejto úplne najnevhodnejšej situácii biskupi opäť dali o sebe vedieť a požadujú zrušenie obmedzení pre omše. K tejto výzve sa okrem katolíckej cirkvi pridali aj evanjelická cirkev a židovská obec. Nepáči sa im, že bohoslužby sú zaradené medzi hromadné podujatia. Prirovnávajú ich k esenciálnym prevádzkam – čo sú v súčasnosti napríklad obchody s potravinami a lekárne.

A to nie je jediná absurdná požiadavka. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ku ktorému Konferencie biskupov Slovenska predložila požiadavku na rozšírenie zdravotnej starostlivosti o duchovnú starostlivosť a zaradenie kňazov do kategórie zdravotníckych pracovníkov. V priebehu roka ide už o tretí pokus presadiť tento nezmysel.

Čo by tento návrh znamenal v praxi, môžete si prečítať v článku Petra Kováča. Vznikla by nová kategória zdravotníckeho pracovníka absolútne mimo všetkých súčasných kategórii a napríklad aj nárok na zaplatenie „duchovných” výkonov z verejného zdravotného poistenia. Kňaz pritom nemá potrebné vzdelanie na to, aby liečil. Môže nanajvýš poskytovať útechu s pomocou predstáv o nadprirodzenom svete, ale jeho zaradenie k zdravotníkom by prudko znevažovalo medicínske povolanie.

V oboch prípadoch sa cirkev sa otvorene snaží zaradiť medzi esenciálne potreby štátu, s rovnakou štátnou podporou ako vedecká medicína a rovnakými výhodami ako prevádzky so životne dôležitými potrebami. Ide len o ďalšie z množstva pokusov získať ešte väčšie nadpráva a ešte viac peňazí pre cirkevných predstaviteľov.   

Kategórie: Články

Štítky: covid, KBS, kostol, zdravotníctvo